Marek 1:23-25 » A hneď bol v ich synagóge človek v moci nečistého ducha, ktorý skríkol a hovoril: Ó, čo máme s tebou, Ježišu Nazarénsky? Prišiel si nás zatratiť! Znám ťa, kto si, ten Svätý Boží! A Ježiš mu pohrozil a povedal: Umĺkni a vyjdi z neho!No, aj dnes máme veľa špiritistov, ktorí vedia o duchovnom svete viac ako tí, čo sa prehlasujú za kresťanov, i keď sú tiež démoni. V biblickej dobe to bolo úplne rovnaké. Keď bol Ježiš tu na zemi, boli tu tiež títo vyznávači, učenci a učitelia,niektorí z tých najlepších vyšli z lepších seminárov, než aké sme schopní vytvoriť dnes. A museli to byť svätí, výreční muži. Musel byť nájdený bezúhonným a spravodlivým po všetkých stránkach. A predsa taký človek nevedel o Bohu viac než zajac o snežniciach. Keď prišiel Ježiš, oni sklamali a nepoznali Ho, nazvali Ježiša diablom. Povedali, „On je Belzebúb, knieža diabla...“ Je to tak? A tu prichádza jeden z najpodlejších démonov, ktorý držal v putách muža v hroboch, a tak ďalej, a oni volali. Sám diabol povedal, „Viem, kto si. Ty si Syn Boží, ten Svätý.“ Súhlasí to? Kúzelníci a čarodejníci, démoni Ho poznali ako Syna Božieho; zatiaľ čo vzdelaní kazatelia z duchovných seminárov Ho uznali za Belzebúba. Kto mal pravdu, diabol alebo kazateľ? Diabol. A brat, dnes sa na tom takmer nič nezmenilo. Oni nerozpoznali moc Božiu. Nezáleží na tom, ako veľa si sa toho naučil, koľko si toho do seba vtĺkol. Boh nie je vo veľkých slovách. Boh je v úprimnom srdci. Môžeš hovoriť alebo spievať veľké slová, ako neviem kto, to ťa iste neprivedie bližšie ku Bohu. Môžeš sa postaviť a nacvičovať svoje kázanie a hovoriť tieto veci, ale to ťa neprivedie bližšie ku Bohu. Môžeš sa naučiť slovník, že s ním budeš chodiť spať, a to ťa rovnako neprivedie bližšie ku Bohu. Pokorné, odovzdané srdce v jednoduchosti, to je to, čo ťa k Nemu privedie. Iste. Amen! Pokorné srdce má Boh rád. Nezáleží na tom, či poznáš abecedu, na tom vôbec nezáleží. Iba pokorné srdce! Boh prebýva v pokornom srdci; nie vo vzdelaní, to nie je v školách, to nie je v teológii na fakultách, ani na tých ostatných miestach,ani vo veľkých slovách alebo na pamätihodných miestach. Boh prebýva v ľudskom srdci. A čím viac sa ponížiš, čím jednoduchším budeš, tým sa môžeš stať väčším v Božích očiach. Dovoľte mi niečo povedať. Vidím tu vaše polia, že sú plné pšenice. Plný klas pšenice sa vždy skláňa. Malá vztýčená stonka, kýva sa ako vševed, tá to nemá v klase. A tak to vyzerá s mnohými ľuďmi, ktorí si myslia, že majú všetko v hlave, ale nemajú nič v srdci. Lebo svätá hlava sa skloní pred mocou, uznáva Ježiša Krista ako Syna Božieho a bude veriť Jeho skutkom.
W. M. Branham, Démonológia, nábožná oblasť, 53-0609A
Dnes čítaj: 1. Mojžišova 46; 2. Paralipomenon 11; Izaiáš 37:1-18; Marek 1:21-45.