Nebesia rozprávajú slávu silného Boha, a dielo jeho rúk oznamuje obloha. Deň dňu hovorí slovo, a noc noci povedá známosť. Nieto reči ani nieto slov, aby nebolo čuť ich hlasu. Ich správa vyšla na celú zem a ich mluva až na koniec okruhu sveta. Slncu postavil na nich stán. A ono vychádza jako ženích zpod svojho baldachína; raduje sa jako hrdina majúc bežať cestou. Od jedného konca nebies je jeho východ a na ich druhom konci jeho západ, a nieto ničoho, čo by sa mohlo ukryť pred jeho horúčosťou. (Žalm 19:2-7)
No, my hovoríme, že On vstal z mŕtvych. Ja som to nepovedal, to Slovo tu to povedalo. Oni povedali, „On vstal z mŕtvych.“ On hovorí, že je ten istý včera a naveky. Veríte tomu? On zasľúbil, že sa tieto veci stanú v tom poslednom dni, že sa zamanifestuje ten istý Syn človeka.
No, pamätajte, to nebol Ježiš, ktorý tam hovoril ku Abrahámovi, ktorý mohol rozpoznávať myšlienky v mysli Sáry, ktorá bola za ním. To nebol Ježiš, On sa ešte nenarodil. Ale to bol človek v ľudskom tele, ktorého Abrahám nazýval „Elohim, ten veľký Všemohúci.“ Ukazujúc... A Ježiš povedal, „Ako bolo vo dňoch Sodomy,“ no, dávajte pozor, „vo dňoch Sodomy, tak bude pri príchode Syna človeka, keď je zjavený Syn človeka.“ Už nie ako cirkev, rozumiete, už nie tak; Nevesta je povolaná, vidíte. „V dni Syna človeka, keď sa zjaví.“ Čo? Aby spojil Cirkev s Hlavou, zjednotil, sobáš Nevesty.
Ženíchovo zavolanie príde rovno cez toto, keď Syn človeka zostúpi a príde v ľudskom tele, aby zjednotil tých dvoch spolu. Cirkev musí byť Slovom; On je Slovom, a tí dvaja sa zjednocujú spolu, a aby to urobili, to bude vyžadovať manifestáciu zjavenia Syna človeka. Nie nejakého kňaza.
Rozumiete, čo mám na mysli? Rozumiete, to je Syn človeka, Ježiš Kristus zostúpi v ľudskom tele medzi nami a urobí Svoje Slovo tak skutočným, že to zjednotí Cirkev a Jeho ako jedno, Nevestu, a potom ona pôjde Domov na svadobnú večeru. Amen. Ona je už zjednotená, rozumiete, my ideme na svadobnú večeru, nie na sobáš. „...aby ste jedli všetky telá silných, pretože prišla svadba Baránkova.“ Ale vytrhnutie, to bude odchod na svadobnú večeru. Keď sa tu Slovo jednotí s tou osobou a oni dvaja sa stávajú jedno. A potom, čo im to spôsobuje? To znovu manifestuje Syna človeka, nie cirkevných teológov. Syna človeka! To Slovo a Cirkev sa stávajú jedno. Čokoľvek, čo Syn človeka vykonal, On bol Slovom, Cirkev robí tú istú vec.
W. M. Branham, Dokazovanie Jeho Slova, 64-0816