O nádhere slávy tvojho veličenstva a o tvojich predivných veciach budem vravieť. Nech hovoria o sile tvojich strašných zázrakov, a ja budem rozprávať tvoju veľkosť. Rozhlasovať bude pamäť tvojej veľkej dobroty a budú plesať nad tvojou spravedlivosťou. Milostivý a ľútostivý je Hospodin, dlho zhovievajúci a veľkej milosti. Hospodin je dobrý všetkým a jeho zľutovania nado všetky jeho skutky. (Žalm 145:5-9)
Mojžiš si ctil pohanenie Kristovo... On predvídal Krista. Neskôr hovoril mocne inšpirované slová o Ňom. „Hľa, Hospodin, váš Boh, vzbudí proroka ako mňa.“ On Ho poznal. On Ho predvídal a vážil si Jeho pohanenie viac ako hocijakú veľkoleposť sveta.
Priatelia kresťania, nemôžete to dnes urobiť? Všetka tá vznešenosť a popularita sveta, my vierou vidíme Toho, ktorý zasľúbil. A to najhoršie z dnešnej cirkvi s celým jej stavom je v prevahe nad čímkoľvek, čo ti len diabol môže ponúknuť. Ak budeme odtrhnutí, ak budeme rozlámaní na kusy, alebo ak budeme zmietaní v denomináciách a fanatizme, to prevláda nad všetkým, čo ti môže satan ponúknuť. Istotne.
On povážil pohanenie Krista za viac ako všetky poklady Egypta. Potom musel niečo urobiť. On zanechal Egypt. Ó, mám rád to slovo. On opustil Egypt. Vidíte, pozeral sa cez to isté okno, lenže iným pohľadom ako faraón.
Čo ak by faraón mohol vidieť svoj koniec? Čo ak by videl svoj potopený národ? Mojžiš to videl. Ako? Vedou? Vierou to Mojžiš videl. Všetko, čo videl, videl vierou, pretože Boh zasľúbil Abrahámovi, jeho otcovi, že o štyristo rokov navštívi ten národ a vyvedie ho von. A Mojžiš vierou veril Slovu, ktoré Boh povedal, a vierou vedel, že on sám je vybraným vodcom, aby ich vyviedol. On vedel, kde bol. Vyvolil si svoje miesto v blatových jamách blato-miesičov a povážil pohanenie Kristovo za viac, ako sedieť na egyptskom tróne.
On nikdy nepovedal, „Sympatizujem s tým.“ On zaujal svoje miesto a išiel s nimi! Sláva... On zaujal svoje miesto. Išiel s nimi. Niet divu, že jeden inšpirovaný spisovateľ povedal, „Pôjdem s hŕstkou pohŕdnutých Pánových. Začal som s Ježišom, prejdem až do konca. Som na svojej ceste do Kananejskej zeme.“ Iste.
Mojžiš. On mohol byť synom faraóna a vlastniť všetku veľkoleposť sveta; ale on si radšej vybral byť synom Abraháma ako synom faraóna. Radšej syn Abraháma, pohŕdnutý, ako syn faraóna a byť kráľom.
Radšej by som bol synom Pána Ježiša a jeho spolusluhom a postaviť sa za odmietnutých ľudí tohto sveta, ako byť prezidentom týchto veľkých Spojených Štátov amerických, alebo byť Elvis Presley či Pat Boone alebo čokoľvek chcete. Ja zaujmem svoje miesto.
Mladé dámy by mali zaujať svoje miesto. Namiesto toho, aby ste boli Mary Pickfordová alebo nejaká veľká filmová hviezda či nejaké slávne dievča, postavte sa za hŕstku Pánových pohŕdnutých. Radšej by som bol kazateľom za kazateľňou, kážucim nevyspytateľné bohatstvá Kristove, ako byť nejakou hollywoodskou filmovou hviezdou, či najväčšou osobou planéty. Ak by som mal hladovať, žobrať alebo čokoľvek iné, postavím sa za Pánových ľudí. Vierou to robím. Bola mi daná možnosť. Ale Božou milosťou stále hľadím na veci vierou. Vierou to v diaľke vidím, nášho Otca čakajúceho na ceste, aby nám Tam pripravil miesto prebývania.
W. M. Branham, Vierou Mojžiš, 58-0720M