S bratom Greenom som sa prvýkrát stretol, pokiaľ si to pamätám, myslím, že to bolo v Kansas City, keď sme tam mávali konferencie. Ako som zvykol sedieť vonku. Vraveli, „Ešte nie je čas ísť.“ Ale čakal som v aute a chcel som si byť istý, že počujem ten spev, keď on a sestra spievali. Povedal som mu tam, „Verím, že v jednom z týchto dní, keď prejdem tam za rieku...“ Tak veľmi milujem spev a nedokážem spievať. Snažil som sa zaspievať v zbore jednu pieseň, „Starodávne zhromaždenie na starodávnom mieste,“ a všetko som to poplietol. Len som chytil za ruku svoju ženu, keď som prišiel domov, a povedal som, „Drahá, pomôž mi, už to viacej nebudem skúšať.“ Všetkých som proste poplietol. Ale v jednom z týchto dní budem spievať. A stále si tak myslím, že možno na úbočí, tam na druhej strane, kde tečie tá rieka života od trónu, kde ten veľký spevácky zbor všetkých vykúpených, tie úžasné hlasy tam na úbočí budú spievať, dúfam, že budem tam v tieni stromu na druhej strane. Ak ma budete chcieť navštíviť, zastavte sa. Ja tam budem sedieť a počúvať ich. Ale keď sa tam vy v jedno ráno dostanete do svojho paláca a vyjdete do verandy vášho paláca, tam dole niekde v lesoch bude malá chatka. Vyjdete do verandy a budete počuť, ako niekto spieva, „Úžasná milosť, ako sladko to znie,“ poviete si, „Ó, bratovi Branhamovi sa to podarilo, pretože je tu. Predsa sa sem dostal.“ Tak potom budem schopný spievať. Dovtedy robím len radostný hluk pre Pána. Či nie sme šťastní? Nemusíme sa vôbec strachovať. Sme zakotvení v Kristovi, sedíme v nebeských miestach, zobraní vo vytrhujúcej milosti rovno teraz, sedíme v Jeho Prítomnosti v nebeských miestach v Kristovi Ježišovi. Ani sama smrť sa nás nemôže dotknúť: sme zakotvení preč od nej, nič nám nemôže ublížiť, sme proste nedobytní a čakáme na Jeho príchod. A sme za to vďační.Blahoslavený ľud, ktorý ti vie radostne pokrikovať, Hospodine, tí, ktorí chodia vo svetle tvojej tvári! Plesať budú v tvojom mene každého dňa a vyvýšia sa tvojou spravedlivosťou. Lebo ty si ozdobou ich sily a svojou dobrotivosťou povýšiš náš roh. Lebo náš štít je Hospodinov a Svätého Izraelovho náš kráľ. (Žalm 89:16-19)
W. M. Branham, Vytrvalosť, 63-0113E