Súď ma, ó, Bože, a rozrieš moju pru! Vysloboď ma od nemilosrdného národa, od človeka, ľstivého a nepravého! Lebo ty si Bôh mojej sily. Prečo si ma odvrhol? Prečo musím chodiť smutný pre útisk nepriateľa? Sošli svoje svetlo a svoju pravdu, to nech ma vedie a dovedie na vrch tvojej svätosti a do tvojich príbytkov, aby som pristúpil k oltáru Božiemu, k silnému Bohu radosti, môjho plesania, a budem ťa chváliť na harfe, ó, Bože, môj Bože! Prečo si smutná, moja duša, a prečo sa nepokojíš vo mne? Čakaj na Boha, lebo ho ešte budem chváliť, rôzne spasenie svojej tvári a svojho Boha. (Žalm 43:1-5)V Starom Zákone mali tri spôsoby, ako poznať posolstvo: prvým bol, samozrejme, zákon, druhý skrze proroka a ďalší bol skrze sen. Teraz, Zákon boli napísané výroky, ktoré boli držané v truhle zmluvy. A to boli prikázania a zákony nad prikázania. Potom, prorok mohol prorokovať a niekomu sa mohol snívať sen, pričom Boh konal oboma spôsobmi, s prorokmi a s tými, ktorým sa sníva. „Ak bude medzi vami niekto, kto je duchovný alebo prorok, Ja, Pán, dám sa mu poznať skrze sny a zjavím sa mu vo videniach. A ak sa to, čo povie, stane, potom ho počúvajte, pretože Som s ním. Ak sa to nestane, potom ho nepočúvajte.“ No, keď vzali vidiaceho, proroka alebo toho, ktorému sa snívajú sny, a mal sen alebo proroctvo a oni chceli zistiť, či to je pravda alebo nie, oni ho zobrali pred to, čo bolo nazývané Urím a Tumím. Viem, že možno pre niektorých je to trochu tvrdé slovo, ale to, čo to bolo, bolo vlastne to, že Áron ako veľkňaz nad dvanástimi pokoleniami Izraela mal šesť kameňov na každej strane náprsníka. A každý kameň bol kameňom narodenia jedného pokolenia, ako pokolenie Júdu, pokolenie Gáda, pokolenie Rúbena, pokolenie Benjamína. Každý z nich mal kameň narodenia. Ten visel na jednej z tabúľ v chráme alebo na stenovom výstupku. A potom, keď predviedli toho proroka, ktorý mal proroctvo "Tak hovorí Pán, Pán ide urobiť určitú vec," oni ho predviedli tu pred to a on povedal to proroctvo alebo svoj sen. No, ak bol tento sen alebo proroctvo od Boha, tie svetlá sa začali spolu miešať a vytvorili svetlo dúhy do oblúku, bola to nadprirodzená odpoveď, bolo to v zhode so všetkými kameňmi, každý kameň do toho vnáral svoju časť a to spolu odrážalo Božiu odpoveď, „Tento muž je prorokom: hovorí pravdu.“ Alebo, „Tento sen bol poslaný odo Mňa.“ Lenže ak iba ostal nečinný a nepohol sa, je mi jedno, aké sa to zdalo byť reálne, bolo to falošné. Oni to neobdržali. Aký je to nádherný obraz na dnes. No, Starý Zákon Urím a Tumím skončil, pretože sa zmenilo kňazstvo. Teraz je Urím a Tumím Slovo Božie, Biblia. Áno. Biblia tu povedala, „Nech je každé slovo človeka klamstvo a Moje pravda.“ A nezáleží na tom, ako reálne to vyzerá, keď to človek hovorí, alebo akým reálnym sa zdá byť jeho sen alebo jeho zjavenie, ak každá kniha Biblie, celá Biblia neodráža na to svetlo, potom to nie je pravda, nechajte to tak. Nechajte to tak. No, môžete tu zobrať malý kúsok z Písma, povedzme, „Ježiš urobil tak a tak a my máme robiť to isté.“ Môžete povedať, čokoľvek chcete povedať, lenže to musí pasovať so všetkým a musí sa to dokonale zhodovať so Slovom Božím. Potom je to v poriadku. To je potom to, čo hovorí Boh. Toto je Jeho Urím a Tumím.
W. M. Branham, Krst Duchom Svätým, 58-0928M