104. Lev z pokolenia Júdovho

 Inspiro, Atribúty Boha   17. mája 2022   admin


A videl som na pravici sediaceho na tróne knihu, popísanú zvnútra i zozadu, zapečatenú siedmimi pečaťami. A videl som silného anjela, ktorý hlásal velikým hlasom: Kto je hoden otvoriť knihu a zrušiť jej pečate? A nikto nemohol na nebi ani na zemi ani pod zemou otvoriť knihu ani nazrieť do nej. A ja som veľmi plakal, že sa nikto nenašiel hoden otvoriť a prečítať knihu ani nazrieť do nej. A jeden zo starcov mi povedal: Neplač! Hľa, zvíťazil lev z pokolenia Júdovho, koreň Dávidov, aby otvoril knihu a zrušil jej sedem pečatí. A videl som a hľa, prostred trónu a tých štyroch živých bytostí a prostred starcov stál Baránok, ako zabitý, ktorý mal sedem rohov a sedem očí, ktoré sú siedmi duchovia Boží, poslaní na celú zem. A prišiel a vzal knihu z pravice toho, ktorý to sedel na tróne. (Zjavenie 5:1-7)
Ale Ján plakal. Tu je to, čo si ja myslím, prečo plakal. Pretože, ak nikto nebol hodný a nemohol otvoriť túto Knihu Vykúpenia, celé stvorenstvo je stratené. Tu je tá Kniha, tu je tá právna listina, a Ona bude ponúknutá Príbuznému Vykupiteľovi, ktorý môže splniť kvalifikácie. To je vlastný Boží zákon, a On nemôže znesvätiť Svoj zákon, alebo lepšie povedané, nemôže neuposlúchnuť Svoj zákon. Vidíte, Boh požadoval príbuzného Vykupiteľa, ktorý bol hodný, ktorý to bol schopný urobiť, ktorý mal ten majetok, aby to urobil. A ten Anjel povedal, "Nech teraz predstúpi ten príbuzný Vykupiteľ." A Ján sa pozrel. Pozeral sa po celej zemi. Pozrel sa pod zem. A nebolo nikoho. Stvorenie a všetko bolo stratené. Samozrejme, Ján plakal - všetko bolo stratené. Avšak jeho plač trval len chvíľu. Potom tam stál jeden z tých starších a povedal, "Neplač, Ján." Ó! Jeho plač trval len chvíľu. Ján si myslel, "Ó, kde je ten Muž? Tam stoja proroci; oni sa narodili tak ako ja. Tam stoja tí mudrci. Tam stoja... Ó, či tu nikto nie je? " "Ja chcem Muža, ktorý to môže urobiť. Chcem Muža, ktorý môže vykúpiť." A on nebol nájdený, a tak Ján prepukol v plač. Ó, všetko bolo stratené; a on horko plakal. A bol smutný, pretože všetko, celé stvorenie, všetko by bolo stratené, ak by nemohli niekoho nájsť. Sláva Bohu! Keby nemohli nájsť niekoho, kto by splnil tú požiadavku, každý človek a celý svet a stvorenie by bolo stratené. Všetko upadlo - práva vykúpenia, práva na Večný Život, na Svetlo. Všetky tieto práva boli utratené a nebolo nikoho, kto by mohol zaplatiť cenu. A Ján začal plakať, pretože nikto nebol hodný a nikto sa ani len nemohol pozrieť na tú Knihu. Ó, na to bolo treba ľudskú bytosť. Ján plakal, pretože nikto to nemohol urobiť a všetko bolo stratené. A tam prišiel hlas od jedného zo starších stojacich v strede štyroch Bytostí a celého toho veľkého zástupu Neba, povedal, "Neplač Ján." (Ó! Milosť Božia!) "Nebuď zlámaného srdca, Ján. Neplač. Pretože Lev z pokolenia Júdovho, Koreň a Ratolesť z Dávida, On zvíťazil." Zvíťaziť znamená "zápasiť a premôcť." Ó! V Getsemanskej záhrade, keď Krv kvapkala z Jeho tváre, On premáhal. Vidíte? Ó! Vidíte? Lev a Koreň Dávidov zvíťazil, premohol. Ako Jákob, ktorý bol šplhúň. A keď sa dostal do kontaktu s tým Anjelom, on sa uchopil. A ten Anjel sa snažil vyšmyknúť. On povedal, "Ja ťa nenechám odísť." On ho držal, až kým nedostal to, čo chcel. A jeho meno bolo premenené zo šplhúňa, čo znamená "podvodník" - na čo? Na "knieža Božie" - Izrael. On zvíťazil. A tento Lev z pokolenia Júdovho zvíťazil. On povedal, "Neplač, Ján. Pretože Lev z pokolenia Júdovho, Koreň Dávidov, zvíťazil. On už premohol. On to už vykonal. Je po tom, Ján." Ó! Ó! On vyprodukoval bielidlo, ktoré odosiela hriech naspäť do umastených rúk toho, ktorý so svojou múdrosťou pošpinil človeka. Áno.

W. M. Branham, Medzera medzi siedmimi cirkevnými vekmi a siedmimi Pečatiami, 63-0317E