Silný Bože pomsty, Hospodine, silný Bože pomsty, zaskvej sa! Pozdvihni sa, sudca zeme! Daj pyšným odplatu! Až dokedy bezbožníci, Hospodine, dokedy budú plesať bezbožní? Vravia a vravia, hovoria spurne; honosia sa všetci činitelia neprávosti. Hospodine, depcú tvoj ľud a trápiac ponižujú tvoje dedičstvo. Vraždia vdovu a pohostína a siroty zabíjajú a hovoria: Nevidí toho Hospodin, ani tomu nerozumie Boh Jakobov. Rozumejte, zhovädilí v ľude! Blázni, kedyže už zmúdriete? Či azda ten, ktorý vsadil ucho, nepočuje? Alebo či ten, ktorý utvoril oko, nevidí? Či ten, ktorý kázni národy, nebude trestať? Ten, ktorý učí ľudí vedomosti? Hospodin zná myšlienky ľudí, že sú márnosť. (Žalm 94:1-11)
Teraz, poďme naspäť na chvíľu v našich mysliach a študujme len niekoľko minút, čo sa dialo v niekoľkých minulých rokoch.
Verím, ako kazateľ Evanjelia, že žijeme práve blízko zjavenia sa druhého príchodu Pána Ježiša. Pri druhom navrátení alebo druhom príchode. Prvýkrát prišiel ako dieťa. Teraz prichádza ako Kráľ chvály vykonať pomstu na všetkých, ktorí nie sú poslušní Božiemu Slovu. A veríme, pri všetkom tomto veľkom zmätku, v ktorom dnes žijeme, ako sa pozeráme naokolo na každú stranu a berieme noviny a len ticho stojíme a padáme do nášho každodenného ruchu a zhonu tohoto nervového veku, pozeráme von a čelíme faktom, vidíme bez akéhokoľvek tieňa pochybnosti, že niečo sa ide stať.
A verím, že Boh nikdy v žiadnom čase nenechal, aby sa stalo niečo zázračné bez toho, že by to Boh predtým ukázal vo Svojom Slove, zjavil to, umiestnil to, takže človek, ktorý do toho nedokázal vstúpiť, bude musieť zastať pred Ním a bude tam musieť stáť bez výhovorky, lebo Boh to učinil tak jasným, že keď sa človek o to dostatočne zaujíma, nájde to. Ak sa o to zaujímate.
Nejedli by ste polievku s muchou. Nie veru. Báli by ste sa jesť jedlo, ktoré nevyzerá dobre a bolo znečistené, lebo viete, že môžete dostať otravu jedlom alebo niečo, a trocha toho vás môže zabiť. A staráte sa o toto telo. Ale duša, necháte ju, že hoduje na veciach tohoto sveta, o ktorom viete, že je znečistený a môže spôsobiť len jedno: doviesť vás do zničenia. A nezáleží na tom, ako dobre zachádzate s týmto telom a aké dobré jedenie alebo ako žije, ono musí ísť do prachu zeme, ale duša bude žiť niekde večne. Radšej by som jedol znečistenú polievku, než kedykoľvek zanečistiť svoju dušu vecami tohoto sveta.
W. M. Branham, Križovatka času, 56-0115