Bolo to hore na tej hore, kde zúrila tá búrka. Koľkí ste to počuli? Ó, všetci. Dobre. Kde zúrila tá búrka a Boh je mojím sudcom, ako tu stojím, išiel som dole z tej hory, keď...
Dávid Wood (zdá sa mi, že je niekde tu) urobil mi sendvič a to bol poriadny. Myslím, že sa mi snažil vyrovnať za ten, ktorý som pred niekoľkými rokmi urobil jeho otcovi. On tam mal salámu a mäso a všetko zmiešané spolu a ja som si to dal do košele a pršalo a stal sa z toho veľký chumáč mäsa.
A schádzal som dole z toho vrchu, bola taká búrka, nemohol som vidieť pred seba, sotva na dosah ruky. A viem len jedno, obraciate sa, pretože vietor sa stále krúti.
No, sú tu svedkovia toho.
Jeden z nich je jeden z našich verných diakonov, je to brat Wheeler. Si tu, brat Wheeler? Kde je? Rovno tu - brat Wheeler.
Brat Mann, Metodistický kazateľ z New Alabany. Je tu… brat Mann dnes večer? Neviem, či je tu alebo nie.
Brat Banks Wood - si tu, brat Banks? On je v tej miestnosti pri nahrávaní. No dobre a Dávid Wood. A myslím, že tam bol brat Evans. Je to tak, brat Evans? Bol tam brat Evans, stojí tam pri stene.
A niekoľko dní predtým v predpovedi počasia hlásili, dva dni pred tým, že sa priženie silná smršť.
Brat Tom Simpson je tu dnes večer, keď išiel dole z Kanady, oni mu hovorili, aby to tam obišiel, pretože cez to nebude môcť prejsť; prichádzala snehová smršť. Brat Tom, si tu? Kde si? Tu, on sedí rovno tu.
A tam prichádzali tie oblaky a ja som povedal, "Bratia…"
Každý odtiaľ utiekol, nikto tam nezostal z tých sto alebo koľkých ľudí, ktorí tam boli. Nikto tam nebol, len naša malá skupina a ten kovboj, jazdec. A my sme chceli zostať.
Zavolal som sestre Evansovej a povedal som jej, aby zavolala žene a povedala jej, aby povedala Tonymu, že ak neprídem, aby zohnal niekoho iného, kto by kázal na zhromaždení na raňajkách Obchodníkov.
A vtedy tam hore na tom vrchu som povedal, "Teraz, keď začnú padať prvé kvapky dažďa, bežte do tábora." Povedal som, "Za desať alebo pätnásť minút v tej búrke nebudete vidieť pred sebou ani svoju ruku; a to na tú horu za chvíľu zosype snehu na dvadsať stôp."
Takto ľudia… čítate to v novinách, ako tam zostávajú a zahynú a všetko možné, ale my sme vedeli, ako sa z toho dostať, a oni vedeli, kde sme boli; a tak sme cítili vedenie zostať.
Tak na tej hore, keď začala tá búrka, začal som schádzať dole a bol som len asi pol míle od toho, kde to začalo, a Hlas Boží povedal, "Obráť sa a choď naspäť."
A ja som išiel naspäť, ako mi On povedal. Po chvíli, ako som tam čakal a jedol ten sendvič, ktorý mi dal Dávid. A išiel som naspäť tam hore a sadol som si.
Zatiaľ čo som tam sedel a ten vietor krútil a sfukoval vrcholce stromov, ohýbal ich a studený dážď a sneh takto lietal, Hlas povedal, "Ja som Boh stvorenia!"
Pozrel som sa hore, pomyslel som si, kde to bolo. To bol možno vietor.
On povedal, "Ja som stvoril nebesia i zem. Ja som utíšil ten mocný vietor na mori," - a ďalej hovoril.
Vyskočil som a zložil som si klobúk.
On povedal, "Prehovor len do tej búrky a ona prestane. Čokoľvek povieš, to sa stane."
Povedal som, "Búrka, prestaň; a slnko, ty svieť normálne štyri dni, až kým odtiaľto neodídeme."
A len čo som to povedal do toho dažďu, snehu, a všetko prestalo, za chvíľu mi svietilo na chrbát horúce slnko. Videl som takto fúkať vetry; prichádzali naspäť zo severu, prichádzali dole… Chcem povedať od východu, prišli od východu; prišli od západu. Tie vetry sa obrátili a prišli takto a tie mraky ako nejaké tajomné veci sa zodvihli hore do vzduchu a za niekoľko minút svietilo slnko.
W. M. Branham, Pozri sa na Ježiša, 63-1229E