Lukáš 18:1-8 » A povedal im aj podobenstvo na to, že je treba vždycky sa modliť a neustávať. Bol vraj v istom meste nejaký sudca, ktorý sa Boha nebál a človeka nehanbil. A bola v tom istom meste jakási vdova, ktorá chodila k nemu a hovorila: Pomsti ma nad mojím protivníkom a vysloboď ma od neho! A nechcel za čas. Ale potom povedal sám v sebe: Hoci sa ani Boha nebojím ani človeka sa nehanbím, ale preto, že mi táto vdova nedá pokoja, pomstím ju, nech mi tu nechodí naveky a netrápi ma. A Pán povedal: Počujte, čo hovorí ten nespravedlivý sudca! A čo by Boh nepomstil svojich vyvolených, ktorí volajú k nemu dňom i nocou, hoc aj pri nich zhovieva? Ba hovorím vám, že ich pomstí, a to skoro. Avšak keď prijde Syn človeka, či aj najde vieru na zemi?Nuž, Boh neočakáva, že ku Nemu prídeme s nejakou intelektuálnou rečou. Spomínam si, že som tak skúšal hovoriť, keď som chcel byť spasený. Chcel som Mu napísať list a umiestniť ho v lesoch (pretože som vedel, že On prechádza lesmi) a povedať Mu, že sa za seba hanbím a nechcem tak konať. A tak som kľakol ku modlitbe a povedal som si, „Hm, a čo ďalej? Raz som videl obrázok, ako ľudia držali ruky, asi takto.“ Povedal som, „Pane Ježišu, prial by som si, aby si tu na chvíľu prišiel. Chcem s Tebou chvíľu hovoriť. Ja teraz počúvam.“ Nikto neodpovedal. A tak som si povedal, „Robil som to zle.“ V poriadku, možno to mám robiť takto. Začal som, „Pane Ježišu, nechcel by si prísť a pomôcť mi? Som hriešnik. Chcem s Tebou na chvíľu hovoriť.“ Nikto neprišiel. Zopäl som ruky a povedal, „Pane Ježišu, mohol by si prísť? Počul som, ako ľudia hovorili, 'Boh ku mne prehovoril'. Povedal som, „Pane Ježišu, nechcel by si sem prísť? Chcem sa s Tebou rozprávať.“ Samozrejme, že potom prišiel na scénu diabol. Vždy to tak robí. Hovorí ti, že ťa bolia kolená. „Nie je treba prosiť.“ Rozumiete? „Nechaj to na zajtra večer.“ On je vždy na blízku, keď nie je človek hotový. Ale vždy to využi vo svoj prospech. Využi to. On mi povedal, „Vieš čo? Ty máš už devätnásť či dvadsať rokov.“ Povedal, „Máš už dvadsať. Príliš dlho si čakal.“ Povedal som, „Ó, Bože, čakal som príliš dlho. Pane, aj keď ma nepočúvaš, ja Ti to rovno poviem, vždy som to chcel urobiť.“ Ó, brat, to Ho priviedlo na scénu. Rozumiete? Čo to bolo? Volal som. Zavolal som jednoducho, „Pane Ježišu, Ty si mi to sľúbil, Pane.“ On prišiel na scénu. To je správny spôsob, ako Ho priviesť na scénu. Ty si jednoducho dieťa. Krič a volaj o to. Nehovor, „Väčšina tých alebo oných,“ a niektoré z tých veľkých napísaných modlitieb, ktoré si praktikoval hodinu alebo dve. To ti nič neprospeje. Ľudia hovoria, „Odriekaj za mňa modlitbu.“ Ja som povedal, „Ja to nechcem. Môžeš sa za mňa modliť, ale neodriekaj modlitbu.“ V žiadnom prípade. Nie; jednoducho, keď sa modlíš, modli sa za mňa. Dobre. Volaj za svoje potreby. To je Bohom pripravená cesta. Či to Ježiš nevysvetlil, keď hovoril o nespravodlivom sudcovi a o tej žene, ktorá volala dňom aj nocou? O čo viac dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, ktorí o Neho dňom aj nocou volajú? Hľadajte. Hľadajte stále ďalej. Klopte. Stále klopte, až otvorí. Klopte tak dlho, až otvorí. Buďte v tom vytrvalí. Volajte tak dlho, až sa zasľúbené Slovo potvrdí. Vtedy to obdržíte. Nemusíte sa už viacej o to starať. Vidíte, že to Biblia sľubuje, a tak stojte za tým volajúc tak dlho, až to obdržíte.
W. M. Branham, Prijatie Božej pripravenej cesty v čase konca, 63-0115
Dnes čítaj: 3. Mojžišova 15; Job 3; Jeremiáš 9:12-26; Lukáš 18:1-17.