Učeník nie je nad svojho učiteľa ani sluha nad svojho pána; dosť je učeníkovi, aby bol ako jeho učiteľ, a sluha, aby bol ako jeho pán. Ak domáceho pána nazvali Belzebúbom, čím väčšmi jeho domácich! Teda nebojte sa ich! Lebo nič nie je skryté, čo by nemalo byť odkryté, ani tajné, čo by sa nemalo zvedieť. Čo vám hovorím vo tme, povedzte na svetle, a to, čo počujete v ucho, hlásajte na domoch. A nebojte sa tých, ktorí vraždia telo a ktorí nemôžu zavraždiť dušu; ale sa radšej bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zatratiť v pekle. Či sa nepredávajú dva vrabce za groš? Ale ani jeden z nich nepadne na zem bez vášho Otca. Ale vám sú ešte aj len všetky vlasy na hlave spočítané! Tedy nebojte sa, vy ste drahší nad mnoho vrabcov. Každého tedy, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyznám i ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. A kto by mňa zaprel pred ľuďmi, toho i ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. (Matúš 10:24-33)
Znamením diabla je napodobňovanie: skutky, nie milosť. Skutky sú tieňom vecí, ktoré majú prísť. Pokrytectvo, chodenie do zboru, pretvarovanie sa za Kresťana, žitie ako svet, mať pletky so svetom, chodenie von a správanie sa ako ten svet. A je to tak blízke, až by obe strany vyzerali takisto, že by to zviedlo samotných vyvolených.
Povedzme, nejaký člen cirkvi pravidelne chodí do zboru, veľmi milá osoba, chodí do zboru, dobrá osoba, morálne dobrá; ale jednako, rovno dole v hlbinách ich najvnútornejšej bytosti nikdy nebolo prežitie Ježišovho prebývania.
Pozrite na Ezava a Jákoba. No, Ezav bol dvakrát tak dobrý chlapík ako Jákob; istotne bol. Ale Jákob mal jednu vec. On sa díval na odmenu. Videl prvorodenstvo a povážil to za tú najväčšiu vec na zemi.
A dnes sa uspávame tým, že ideme do cirkvi a počúvame doktora Takého-a-takého alebo brata Takého-a-takého, ako rozpráva, robíme takéto veci, alebo sa pripojíme do peknej cirkvi s milou skupinou, pekné prebudenie. Nazývame to robením niečoho dobrého. To nie je to.
Boh sa díva na srdce. A Jákobovo srdce, on sa nestaral, nech sa dialo čokoľvek, pre neho tam bol jediný zmysluplný cieľ; to bolo získať to prvorodenstvo.
Tam je dnes skutočný veriaci. Nech vás svet nazýva akokoľvek chce; ak chce, nech si hovoria, že si fanatik. Oni Ježiša nazývali Belzebúbom. "O čo viac budú nazývať vás," On povedal. "Požehnaní ste, keď vás ľudia budú prenasledovať, hovoriť proti vám všetky druhy zla, falošne, pre Mňa. Radujte sa a buďte prenáramne šťastní, pretože veliká je vaša odmena v nebesiach. Lebo tak prenasledovali prorokov pred vami."
W. M. Branham, Baránkova Kniha Života, 56-0603