Preto, keď prijímame nepohnuteľné kráľovstvo, buďme vďační a vďakou svätoslúžme ľúbe Bohu s úctou a bázňou Božou, lebo náš Boh aj je ohňom, spaľujúcim. (Hebrejom 12:28-29)
Mohol by som dnes večer povedať, že Boh má dnes znamenie. Je to znamenie Jeho Ducha, že tam, kde je Ježiš, tam je Život, lebo On je Život. Tam, kde je Ježiš, tam je Svetlo Evanjelia, lebo On je Svetlo. Tam, kde je Ježiš, tam je oheň, lebo On je spaľujúcim Ohňom, ktorý z vás vypaľuje všetku vašu neveru a nečistotu.
Večer za večerom Ho vidíme, ako prichádza na scénu, najprv zachraňuje stratené duše, dáva Ducha Svätého tým, ktorí Ho hľadajú, volá naspäť odpadlíkov. To je znamenie, ktoré treba nasledovať. A potom Ho tiež vidíme, ako vzpružuje chorých a postihnutých, uzdravuje ich. On to robí už nejaký čas.
Potom v čase konca, On zasľúbil, že bude Svetlo, že má prísť plnosť moci. Prorok povedal, "Bude deň, ktorý nebude ani nocou, ani dňom. Ale v čase večera bude Svetlo." Slnko vychádza na východe a zapadá na západe, geograficky. A Evanjelium najprv prišlo ku ľuďom z východu.
Mali sme deň, ktorý nebol ani tmou, ani svetlom. Bol to ponurý deň. Vedeli sme o Bohu dosť na to, aby sme prijali Jeho Syna za svojho Spasiteľa. Ale všetky veľkolepé znamenia a zázraky, ktoré padali na ľudí z východu, až do posledných pár rokov nepadli na ľudí zo západu.
Teraz, večerné Svetlá svietia. Moc vzkrieseného Krista vylieva Jeho požehnania, napĺňa ľudí Duchom, objavujú sa znamenia a zázraky, znamenia z Marka 16 nasledujú veriaceho. Vidíte, to je večerný čas. A to isté Svetlo, ktoré povstalo na východe, zapadá na západe: Ježiš Kristus, Ten istý včera, dnes a bude až naveky.
A objavil sa mesiášsky znak, že On je s nami, v nás, a bude nás potešovať a pomáhať nám a žehnať nás a povedie nás ku Tomu, ktorý bol zjazvený na rukách, prebodnutý v boku.
W. M. Branham, Sledovanie Jeho hviezdy, 59-0411E