Rodinný oltár II, 6.november
Nech sa neľaká vaše srdce! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to, pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prijdem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli. A kam ja idem, viete, aj cestu viete. (Ján 14:1-4)Každý človek má vo svojom srdci určité myšlienky, a podobne, ktoré verí a drží si ich vo svojom srdci ako sväté, jeho tajomstvá medzi ním a Bohom, a nikto iný o tom nevie, iba on a Boh. Viete to. Každý z vás veriacich to vie. Len sám veriaci a jeho Stvoriteľ. Nikdy som neveril, že nebo je miesto, kde je množstvo budov, množstvo domov postavených maltou, zatretých papierom, namaľované steny. Neverím, že nadprirodzené bytosti budú musieť bývať v doslovných domoch. Verím, že keď Ježiš povedal v 14. kapitole Jána, povedal, „V dome Môjho Otca je mnoho príbytkov,“ myslel, „telo, príbytok.“ Písmo potvrdzuje tú istú vec, keď hovorí, „Keď tento pozemský stánok bude zničený, mame iný, ktorý na nás čaká.“ Vidíte? Smrteľné bytosti sú jediné, ktoré žijú v smrteľných príbytkoch. Nesmrteľné bytosti žijú v nesmrteľných príbytkoch. A miesto, do ktorého ideme, až kým sa vrátime späť, nie je miesto tehál, malty a hliny alebo drahých kameňov alebo šperkov. To je miesto, stav, že my sa presunieme z tejto dimenzie, v ktorej žijeme, do inej dimenzie. A to je dom, svätostánok, miesto prebývania. Ježiš povedal, „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ A oni si mysleli, že hovorí o Šalamúnovom chráme, ale On hovoril o Svojom vlastnom tele. On odišiel, aby prihotovil miesto pre každého veriaceho, aby v tej chvíli, keď opustíme túto smrteľnú sféru, nepôjdeme do nejakého mýtu alebo nejakého nadprirodzeného ducha, ale ideme do svätostánku, do miesta prebývania. A to môže byť teraz tu v tejto budove dnes ráno, na mieste, kde sa toho žiadna rádioaktivita ani nič nemôže dotknúť. Je to tam postavené jedine Bohom. Počúvajte. Mojžiš bol mŕtvy osemsto rokov. Eliáš bol premenený okolo šesťsto alebo sedemsto rokov predtým. A oni tam stáli na Hore Premenenia, obaja vo svojich smrteľných podobách, hovorili s Ježišom tesne predtým, ako išiel na Golgotu. Rozumiete, čo myslím? Čo sa vám potom snažím povedať, je, že sa dívame na niečo tajomné, niečo veľmi, veľmi vzdialené, na sto miliónov rokov. Dostal som jedného dňa zjavenie stojac na Hore Palomar na observatóriu a videl som čas, priestor nad Marsom a posledný kontinent, a tak ďalej, a svetlo putuje rýchlosťou tisíce míľ za sekundu. Ak by Anjel vyšiel od najvzdialenejšej hviezdy idúc tu, to by mu zabralo miliardy krát miliardy krát miliardy rokov, kým by sa dostal sem. Ak by vyšiel z Marsu a išiel sem letiac rýchlosťou svetla, to by mu zabralo miliardy rokov, kým by sa sem dostal. Nemôžem veriť, že tam ďaleko je nejaký dom. Ale verím, že dom, o ktorom Boh hovoril, je tu teraz prítomný, že je to miesto, kde smrteľné bytosti, keď prestanú byť smrteľné, vstúpime tam do toho nesmrteľného, na určité miesto.
W. M. Branham, Obecenstvo skrze vykúpenie, 55-0403