A odpovedal a riekol mi: Toto je slovo Hospodinovo k Zorobábelovi hovoriac: Nie silou ani mocou, ale mojím Duchom, hovorí Hospodin Zástupov. Kým si ty, veľký vrchu, pred Zorobábelom? Rovinou! A vynesie von jeho náhlavný kameň so zvučným pokrikovaním: Milosť, milosť mu! (Zachariáš 4:6-7)
A ten štítový kameň, ktorý išiel na tú pyramídu, bol odmietnutý. Nikdy nebol na pyramíde a tvrdia, že do tohto dňa nie je; ten vrcholový Kameň. Ale nikdy na to nebol položený, ten štítový kameň. Prečo? Keď Enoch a tí ďalší v tých skorých dňoch postavili dolu v Egypte pyramídy, zistili sme, že oni vedeli, že uholný kameň, štítový kameň, bude odmietnutý. A tá pyramída je tak dokonale daná dokopy, že až nepotrebujú maltu. Bolo to tak mechanicky otesané, až jeden kameň pasuje s tým druhým, je to tak natesno, že medzi ne nemôžete vložiť ani žiletku. No, len neustále navršovanie, a teraz to je celé vybrúsené, na vrchu, pripravené pre štítový Kameň, keď príde.
Takto Boh privádzal Svoju Cirkev od ospravedlnenia, posvätenia, krstu Duchom Svätým, a teraz služba Ducha, ktorý je tým, čo oživuje Slovo. Tá služba v Cirkvi bude musieť byť presne taká ako Jeho.
Práve tak ako toto, keď tieň z mojej ruky… Ak som nikdy nevidel svoju ruku, videl som tieň, je to trocha… Začína miznúť, ako sa odďaľuje. Ale ako prichádza bližšie a bližšie, negatív a pozitív prichádzajú dokopy, až sa oboje stane rovnakou vecou.
A presne tak to je, keď Cirkev a Slovo majú byť jedno, ako Ježiš a Boh boli jedno, presne tak. Oni… Boh bol v Kristovi mieriac svet so Sebou Samým. A tak bude Kristus musieť byť v Cirkvi, to pomazanie na Slove, aby spravil, že sa všetko vyplní. A to je ten Štítový Kameň, ktorý na to prichádza v poslednom cirkevnom veku. Nie Laodicea. To je vyvolávanie z toho von, Nevesty von z cirkvi, Cirkvi z cirkvi, práve tak, ako On vyvolal národ z národa, v Egypte. A teraz žijeme v tom dni a sme vďační za tieto veľkolepé veci, ktorých sme svedkami.
W. M. Branham, Ježiš dodržuje všetky Svoje schôdzky, 64-0418E