A anjelovi sboru v Tyatíroch napíš: Toto hovorí Syn Boží, ktorí má svoje oči jako plameň ohňa, a ktorého nohy sú podobné mosadzi: (Zjavenie 2:18)
Pomyslite na to. Tie oči, ktoré boli kedysi zakalené slzami smútku a ľútosti. Tie oči, ktoré, plné súcitu, plakali nad hrobom Lazára. Tie oči, ktoré nevideli zlo tých vrahov, ktorí Ho pribíjali na kríž, keď žalostne zvolal, “Otče, odpusť im.” Teraz sú tieto oči ako plameň ohňa. Sú to oči Sudcu, ktorý odplatí tým, ktorí Ho odmietli.
Zo všetkých ľudských emócií, ktoré sa u Neho najviac prejavovali, keď sa zjavil ako Syn človeka, bol najčastejší plač. Avšak za týmito slzami a žiaľom bol vždy Boh.
Tie isté oči videli videnia, hľadeli hlboko do sŕdc ľudí a poznávali ich najtajnejšie myšlienky a poznali všetky ich rozličné cesty. Zo smrteľných očí hľadel Boh, ktorý tým, ktorí Ho nepoznali, oznamoval, kým On bol.
“Lebo ak neuveríte, že Ja som On, zomriete vo svojich hriechoch.” Ján 8:24.
“Ak nečiním skutkov svojho Otca, neverte mi; ale ak činím (skutky Môjho Otca), aj keby ste mne neverili, verte tým skutkom,...” Ján 10:37-38.
Tak ako Jeremiáš v tých dávnych dobách aj On bol plačúcim prorokom, pretože ľudia neprijímali Slovo Božie a zjavenie odsúvali nabok.
Tieto ohňom planúce oči Sudcu ešte aj teraz zaznamenávajú život každého tela. Chodia hore dole po celej zemi, nie je nič, čo by On nevidel. On pozná žiadosti srdca a úmysly každého. Nič nie je skryté, čo by nemalo byť zjavené, lebo všetko je obnažené pred Ním, s ktorým máme do činenia. Pamätajte na to, On aj teraz vie, čo si práve myslíte.
Áno, On tam stojí ako Sudca s planúcimi očami, aby vykonal súd. Deň milosti skončil. Ó, keby len ľudia mohli činiť pokánie a hľadať Jeho tvár v spravodlivosti, dokiaľ je ešte čas. Aby mohli nájsť miesto odpočinutia na Jeho hrudi skôr, ako sa tento svet rozplynie v ohni.
W. M. Branham, Výklad siedmich cirkevných vekov, 2. kapitola - Videnie na Patme