A však som bol vždycky s tebou, lebo si ma pojal za moju pravú ruku. Veď ma podľa svojej rady a potom ma vezmi do svojej slávy. Koho by som mal na nebi? A popri tebe nemám v nikom záľuby na zemi! Moje telo i moje srdce hynie, ale skalou môjho srdca a mojou *porciou je Boh na veky. Lebo hľa, všetci tí, ktorí sa vzďaľujú od teba, zahynú! Vytneš každého, kto cudzoloží odchádzaním od teba. Ale mne je dobre blížiť sa Bohu. Pána Hospodina som učinil svojím útočišťom, aby som, Pane, rozprával všetky tvoje skutky. (Žalm 73:23-28)
[*porciou - podľa anglického prekladu KJV - pozn.prekl.]
Minule som stál vedľa... (Toto je fajn.) Išiel som okolo brata Tommyho Osborna, toho milého kresťanského brata, Tommyho Osborna, ktorý bol privedený do svojej služby tam v ten večer, keď ten šialenec v Portlande vybehol na pódium, aby ma zabil. A potom cestoval poza moria a urobil... On je posvätený muž Boží. Díval som sa na jeho veľkú budovu; previedol ma tadiaľ, aké to bolo nádherné.
Potom sem prišiel náš vzácny brat, Oral Roberts, jeden z najmilších ľudí, a veľmi dobrý muž, a Boh mu zadôveroval s veľkým bohatstvom, a všetkým takým. A tu som išiel do jeho budovy. A prechádzal som tadiaľ a videl som všetky tie veci postavené do tvaru trojice. Na boku žiadne okná, všetko mramor z dovozu, a strop je hliníkový, všetky hliníkové konštrukcie - spojené blízko seba, bolo tam päťsto počítačov alebo niečoho takého, ako na výrobnej linke, prechádzalo to tade a boli tam listy, a tak ďalej. Pomyslel som si, "Ó." Vystúpil som von a povedal som bratovi Fisherovi, s ktorým som bol misionárom v Afrike. On ma tadiaľ prevádzal a išiel som cez nejaké zrkadlo a videl som tie veľké nádherné ruky, ako sa načahujú dole, ako ruky Božie, a hriešnik sa načahoval ku Nemu. Moje srdce jednoducho skákalo od radosti. Pomyslel som si, "Ó, Bože, ako Ti ďakujem za Orala Robertsa. Ako Ti ďakujem za jedného malého letničného chlapca, ktorý sa narodil tam v zákope, mohol prísť ku takejto čiastke." Povedal som, "Ako Ti ďakujem, Bože." A stál som vonku a vrátil som sa k sebe a kráčal som okolo, aby som sa dostal ku autu. Potom mi niečo povedalo; bol to satan; povedal, "Ale čo s tebou? Oralova služba povstala z tej tvojej, takisto to je s Tommym Osbornom. Ty si tu. Kde sú tvoje IBM počítače?"
Malý kúsok prívesu, v ktorom mi brat Leo dovolil mať kanceláriu, telefón, ktorý tam je, a malý písací stroj z druhej ruky. "Čo s tým?"
Povedal som, "Ó, bol by som nerád, ak by sa na to prišli pozrieť."
Satan hovorí, "Vidíš, On ti nemôže dôverovať."
Povedal som, "Myslím, že tak to je." Vidíte? "Všetci tí bratia s tým všetkým, myslím, že On mi jednoducho nemôže dôverovať, to je všetko." A stál som tam, díval som sa tam a bol som naozaj utrápený; pomyslel som si, "Ó, Bože. Ako tvrdo som sa snažil a všetko ostatné." A potom som povedal, "Pozri, čo si urobil."
Práve vtedy som začul hlas, ktorý povedal, "Ale Ja som tvojou Porciou." Amen.
Pomyslel som si, "Ó, Bože, stan alebo chatrč, prečo by som sa mal trápiť. Ty tam pre mňa staviaš palác z rubínov a diamantov, striebra a zlata. Jeho pokladnice sú plné. Má nevýslovné bohatstvo. Som dieťa, orol, Kráľa, dieťa Kráľa; s Ježišom, mojím Spasiteľom, som dieťa Kráľa. Ó!"
W. M. Branham, Ako orlica rozrušuje svoje hniezdo, 60-0804