1. Petra 2:9 » Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud, určený byť Božím vlastníctvom, aby ste zvestovali cnosti toho, ktorý vás povolal zo tmy do svojho predivného svetla,
Ľudia prichádzajú a hovoria, „Tí ľudia sú blázni.“ Pravdaže sú: múdrosť Božia je bláznovstvom u ľudí a múdrosť ľudská je bláznovstvom u Boha. Oni sú si navzájom v protiklade.
Ale naozajstná, Duchom Svätým naplnená Cirkev, plná moci Božej, sedí spoločne v nebeských miestach, obetuje duchovné obeti, velebí Boha, Duch Svätý sa pohybuje medzi nimi, rozpoznáva hriech a ukazuje medzi nimi tie veci, ktoré sú zlé, a napráva ich, uhladzuje a urovnáva ich. Prečo? V prítomnosti Boha je vždy tá krvavá Obeť. Nebol si spasený Krvou: Krv vás udržuje v stave spasenia. Avšak boli ste spasení milosťou skrze vieru: tým, že ste tomu uverili. Boh klopal na tvoje srdce, pretože ťa predurčil. Ty si vzhliadol a uveril si tomu a prijal si to. Nuž, Krv vykonáva zmierenie za tvoje hriechy. Boh neodsudzuje hriešnika za to, že hreší. On je vo svojom jadre hriešnikom. On odsudzuje kresťana za to, že hreší. A preto, že On ich odsúdil, zobral Kristus naše odsúdenie. A preto už nie je žiadne odsúdenie pre tých, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha. A ak urobíš niečo zlé, nerobíš to zámerne. Nehrešíš zámerne. Človek, ktorý hreší zámerne, ktorý ide a hreší zámerne, ešte nikdy nevošiel do toho Tela. Ale človek, ktorý je raz vo vnútri, je mŕtvy a jeho život je skrytý v Bohu skrze Krista, zapečatený Duchom Svätým a diabol ho nemôže ani nájsť, on je hlboko vo vnútri. On by odtiaľ musel vyjsť, aby diabol mohol vojsť do neho, pretože on je mŕtvy! Povedz mŕtvemu človeku, že je pokrytec, a uvidíš, čo sa stane. Kopni ho do boku a povedz, „Ty starý pokrytec, ty!“ On ani nehlesne. To je pravda. On tam bude len ležať. A človek, ktorý je mŕtvy v Kristovi; môžeš ho nazvať pokrytcom, nazvať ho, čímkoľvek sa ti zachce, nikdy sa proti tomu nevzbúri. Urobí len to, že sa uchýli niekam do ústrania a bude sa za teba modliť. To je pravda. Ale, ách, niektorí z nich sú príliš živí. Hľa, čo si o tom myslím: mali by sme pochovávať mŕtvych. Tých, ktorí sú mŕtvi v Kristovi, pochovávame vo vode. Niekedy pochovávame príliš veľa živých ľudí: príliš zloby a svárov, a v cirkvi je toho priveľa. My to nedokážeme rozlíšiť, ale Boh áno. On pozná Svoj ľud. On pozná Svoje ovce. Pozná každý hlas. Pozná Svoje deti. Vie, koho môže vyvolať, On vie, koho predurčil. Vie, komu dal tie veci, skrze ktoré sa necháva poznávať. Boh sa môže spoľahnúť na Svoje deti v tom, čo majú robiť, s vedomím, že oni to presne vykonajú.W. M. Branham, Adopcia, 4. časť, 60-0522E
Dnes čítaj: 1.Kráľovská 12; Príslovia 15; Micheáš 2; 1. Petra 2.