Rút je typom dnešného veriaceho. Kto je veriacim? Keď on alebo ona odchádza preč, človek vychádza zo sveta, prichádza medzi veriacich kresťanov. Žena, ktorá fajčila, pila, hrala v spoločnosti karty, a tak ďalej, a mala všetky tie vyblýskané nezmysly a vyzerala ako nejaká nakulmovaná bábika, ale teraz sa zmenila, rozhodla sa chodiť s Bohom. Nuž, ona prichádza medzi ľudí, ktorí neveria takým veciam. Ona je cudzincom. Musí kráčať ako pútnik. Nepozná ich zvyky, oni sú jej všetci cudzí, nevie, čo má robiť. Toto musela urobiť Rút. Toto musíš urobiť ty. To musím urobiť ja. Keď som prijal Krista, bol som vyhnaný z vlastného domu. Keď som prijal Krista, moji priatelia, moje priateľky, všetci ma zavrhli. Pripojil som sa ku skupine starých ľudí, ktorí mali Ducha Svätého a verili v Boha, slúžili Mu. Dievčatá v tejto cirkvi boli iné, než s akými som sa stretával predtým. Vyzerali inak. Správali sa inak. Boli zvláštne a ja som sa ich bál. Boli to odlišní ľudia. To bolo to, čo musela urobiť Rút. Musela odísť od svojich vlastných k inému ľudu. Ona sa obrátila. Rozhodla sa. Ty sa tiež rozhodni: Musíš urobiť vlastnú voľbu. Chceš sa vrátiť k veciam toho sveta alebo chceš kráčať s Bohom? Ak sa chceš správať ako svet a všetci ostatní, potom pobozkaj Krista na rozlúčku a vráť sa. Ale pokiaľ chceš ísť cestou s hŕstkou opovrhnutých Pánových, uchop sa Božích nemenných rúk. Bez ohľadu na to, čo hovorí zvyšok sveta, drž sa práve tej veci, "Boh tak povedal. Je to pravda. Verím tomu. Hoci to nedokážem vo svojom živote prejaviť, Boh tak povedal, ja tomu verím. Držím sa presne toho!" Tak sa Rút zachovala k Noemi, "Neopustím ťa. Pôjdem tam, kam pôjdeš ty. Tvoj ľud bude mojím ľudom. Tak, ako sa správajú oni, budem sa správať aj ja. To, čo oni robia, budem robiť aj ja. A čo oni jedia, budem jesť aj ja. Kde zomrieš ty, tam zomriem aj ja. Kde budeš pochovaná ty, tam budem pochovaná aj ja. Nech mi Pán tak učiní a ešte viac, ak niekedy sklamem." To je skutočné, jednoznačné rozhodnutie. Boh požaduje od Svojej Cirkvi jednoznačné rozhodnutie. "Dobre, Pane, pokiaľ mi len budeš žehnať a urobíš pre mňa toto, budem robiť to-a-to." Toto nie je rozhodnutie. "Bože, nedbám o to, čo Ty so mnou urobíš, tak či tak pôjdem. Ak zomriem, v poriadku. Živý alebo mŕtvy, čokoľvek, ak sa mi budú smiať, robiť si zo mňa žarty, to nič nemení, napriek tomu pôjdem." To je jednoznačné rozhodnutie.Rút 1:16-17 » Ale Ruť riekla: Nenúť ma, aby som ťa opustila a vrátila sa od teba zpät; lebo kam ty pojdeš, ta pojdem i ja, a kde ty budeš bývať, tam budem bývať i ja; tvoj ľud môj ľud a tvoj Boh môj Boh. Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja, a tam budem i pochovaná. Nech mi tak učiní Hospodin a tak nech pridá, že iba smrť ma odlúči od teba.
W. M. Branham, Príbuzný Vykupiteľ, 60-1002
Dnes čítaj: Rút 1; Žalm 95; Ezechiel 38; 2. Korinťanom 2.