2. Kráľov 4:29 » Vtedy povedal Geházimu: Prepáš svoje bedrá a vezmi moju palicu do svojej ruky a iď. Keď stretneš voľakoho, nepozdravíš ho, a keď teba pozdraví voľakto, neodpovieš mu a položíš moju palicu na tvár chlapcovu.
Tak teda, ja verím, že on to jednoducho skúšal. Ale on vedel, že Boh požehnal všetko, čoho sa dotkol. Rozumiete tomu? On veril, že Boh to požehnal. A tak povedal, „Boh to požehnal. A ak to položíš na to dieťa, verím, že Boh to dieťa uzdraví.“
Teda, bez ohľadu na to, aká bola jeho viera, ak viera tej ženy nebola rovnaká, potom by to nefungovalo. Rozumiete, čo mám na mysli? Je treba tvoju vieru a vieru tvojho pastora zároveň. Vy obidvaja musíte mať rovnakú vieru. A ak veríš tej istej veci, o ktorej ti Boží muž povedal, potom sa musí niečo stať. A tak Boží muž veril, že tam nebude musieť ísť; ale pošle tam jednoducho tú palicu. Ale tá žena povedala, „Nie, nie, nie. Ja tu zostanem s tebou. Zostanem priamo tu, dokiaľ sa nepresvedčím.“
Geházi sa vrátil a povedal, „To dieťa nedýcha. Ono je stále mŕtve.“
A tak sa tam vydali, vošli do dvora, a teraz pozrite na ten zástup; všetci okolo nariekajú a volajú. Aké miesto pre vieru. Elizeus tam stojí, nemá videnie, nevedel, čo má robiť, všetko, čoho bol schopný, bolo rozhliadať sa dookola. Nariekal tam otec, boli tam všetci susedia a každý lamentoval. No, on ich obišiel a vošiel do svojej malej komôrky, a tá žena položila svoje dieťa na posteľ, vykázal všetkých z izby a zatvoril dvere a zostal sám. Prešiel do kúta, pokľakol a začal sa modliť. Keď sa pomodlil, vstal, chodil po podlahe sem a tam, tam a späť, krížom krážom po podlahe, dokiaľ na neho nezostúpil Boží Duch. Keď na neho Boží Duch zostúpil, bezpochyby uvidel videnie, prešiel naproti, položil sa na dieťa – svoj nos na jeho nos; bez modlitby, jednoducho nos k nosu, pery na jeho pery, oči k jeho očiam, ruky na jeho ruky a to dieťa sedemkrát kýchlo a prebudilo sa do života. Čo to bolo? To nebol ten kazateľ. To bol Kristus vo svojom prorokovi, ktorý priviedol to dieťa späť do života. Haleluja!
Ó, priatelia, keď sa potom postavil a povedal, „Geházi, zavolaj tú Sunamitku.“ Amen.
Tá žena prišla ku dverám. Vtedy všetky tie dobré veci, ktoré urobila – vôbec netušila, keď chystala pre Elizea tú posteľ a chystala ju svojimi vlastnými rukami, že jedného dňa jej mŕtve dieťa bude v nej ležať a telo toho proroka, skrze Krista, privedie to dieťa späť do života. Vy nemáte tušenie, čo sa deje, keď sa snažíte robiť niečo jeden pre druhého. Skúste pomôcť jeden druhému. To je pravda. Púšťajte chlieb po vode a on sa vám jedného dňa vráti.
W. M. Branham, Eliáš, 55-0301
Dnes čítaj: 2.Kráľovská 4; Príslovia 30; Haggeus 1; Zjavenie 1.