Rodinný oltár II, 5. január
Ján svedčil o ňom a volal: Toto je ten, o ktorom som povedal: Ten, ktorý prichádza po mne, predišiel ma, pretože bol prvší než ja. A z jeho plnosti sme my všetci vzali, a to milosť za milosť. Lebo zákon je daný skrze Mojžiša; milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel, ale jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, on nám vysvetlil. (Ján 1:15-18)Keď ten dávny ctiteľ vzal baránka, šiel k oltáru, aby uctieval, položil ho tam, vložil na neho svoje ruky a vyznal svoje hriechy. Rozrezali mu hrdlo, zlomili tú krvnú bunku; ten baránok zomrel. No, ten ctiteľ odišiel presne v takom istom stave, v akom prišiel. Jeho hriechy boli odpustené, ale odišiel s tou istou túžbou: Ak kradol, strieľal, páchal cudzoložstvo, čokoľvek to bolo, odišiel naspäť s tou istou túžbou. Prečo neodišiel preč tak, ako by odišiel, keby vložil svoje ruky na Syna Božieho? Tá krvná bunka toho baránka mala v sebe zvierací život. A ten zvierací život sa nezmieša s ľudským životom; preto, keď sa život navracia, bol to zvierací život do ľudského života, a to pre neho nemohlo nič urobiť. Ale keď bola zlomená Božia Krvná Bunka, Duch Boží žijúci v tej bunke sa vracia späť vo forme Ducha Svätého, ten človek je slobodný od hriechu. To samotné vedomie hriechu bolo odsúdené. Amen. Verím tomu celým svojím srdcom. Keď bol ten ctiteľ raz očistený, nemal už viac túžbu po hriechu. Biblia hovorí, „Svedomie“, čo v skutočnosti znamená „túžba“. Keď ten ctiteľ raz vierou vložil svoje ruky na hlavu Ježiša Krista, a cítil to hýbajúce sa telo, ako to cítil človek pri tom baránkovi, ako umieral, plakal, nevinný; a celým svojím srdcom veríte, že Syn Boží zomrel na vašom mieste, a keď urobíte to vyznanie, Duch Svätý, z tej Krvnej bunky, ktorá vás posvätila, prichádza do vášho života a vy ste novým stvorením v Kristu Ježišovi. Život Boží je vo vás a On vás adoptoval a vy ste Synom Božím. Amen. Neľakajte sa. „Amen“ znamená „nech sa tak stane.“ To vám neublíži. Všimnite si, Duch Boží bol v človeku. Tak Boh bol v Kristovi mieriac so Sebou svet. Boh je Duch. On nemal žiadne ruky, kým sa nestal Ježišom. Nemal žiadne chodidlá, ramená, nohy, a tak ďalej, kým sa nestal Ježišom. Nikto nikdy nevidel Otca, ale ten Jednorodený Ho vysvetlil. On, Boh, prebýval v tele Kristovom. Musí to byť prekvapujúce. Človeka to musí ohromiť. On mohol prísť dolu z neba, rovno koridormi z neba, s anjelskými pozdravmi, ak by chcel. On sa mohol narodiť ako plne dospelý muž. Mohol prísť dolu so všetkou pompéznosťou a slávou neba, ale On si to nevybral. On prišiel do maštale, narodil sa nad kopou hnoja. A malý Jehova plakal vo válove, malý Jehova sa hral ako chlapec, malý Jehova drel ako chlap, On zmenil Svoju úlohu, aby bol s nami. Boh sa stal človekom. Keď sa Ježiš Kristus narodil, Boh bol človekom na zemi, manifestujúci Boha, ktorým On bol. On drel a pracoval a cítil s tínedžerom. On prešiel cez každé pokušenie, cez ktoré prechádzame my. Boh to urobil, aby mohol učiniť Svojmu súdu spravodlivosť, Jeho súd musí byť spravodlivý. Ak nie je spravodlivosť, na čo by bolo dobré mať súd? A ak neexistuje súd bez trestu, potom to ešte nie je súd. Tak On vzal trest Svojho vlastného súdu a zomrel ako hriešnik, aby odsúdil hriech sveta, aby sme my, Jeho spravodlivosťou, mohli mať zmierenie ku trónu Božiemu v obecenstve, ako sme mali v záhrade Eden. Ak to nie je Evanjelium, tak neviem, čo to je.
W. M. Branham, Ukáž nám Otca a bude nám dosť, 60-0731