Ján siedmim sborom, ktoré sú v Ázii: milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý prijde, a od siedmich duchov, ktorí sú pred jeho trónom, a od Ježiša Krista, ktorý je verný svedok, prvorodený z mŕtvych a Knieža kráľov zeme. Tomu, ktorý nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov svojou krvou a učinil nás kráľmi a kňazmi Bohu a svojmu Otcovi – jemu sláva a sila na veky vekov. Amen. (Zjavenie 1:4-6)
Keď prijmeš Ducha Svätého, tá prvá vec je, že diabol hneď prichádza s pokušeniami. Keď si nárokuješ svoje uzdravenie, sleduj, ako diabol hneď prichádza, aby ti to vyvrátil a povedal, že to je nesprávne. To je čas stáť, pretože nevydávaš svedectvo o tom, čo vidíš alebo cítiš. Svedčíš o tom, čo veríš. Je to tak. Zostaň s tým.
Vonku na púšti bol pokúšaný diablom, vrátil sa späť, Jeho služba v čase nášho textu musela prísť do miesta, kde odvšadiaľ prichádzali zástupy a ľudia boli uzdravovaní a počúvali Jeho vzácne Slová, ako vychádzali z Jeho úst. Jeho služba sa stala tak veľká, až to vytryskovalo. Ó, ľudia prichádzali, jednoducho ochutnávali z toho medu, ktorý padal z Jeho úst.
Minulý večer, keď som čítal text zo svätého Lukáša z 5. kapitoly, ako prichádzali, aby počúvali Jeho Slovo, tlačili sa k Nemu, aby počuli Slovo Božie, aké slávne... Cirkev by sa dnes mala všade tlačiť, aby počula Slovo Božie, zostávať so Slovom.
Sme prirodzenou cirkvou - či vlastne duchovnou Cirkvou, práve tak, ako Izrael bol tou prirodzenou cirkvou. Sme vyvedení z otroctva, ľudského otroctva, práve tak, ako Izrael bol vyvedený z Egyptského otroctva. Veríte tomu?
Máme Obeť, skrze ktorú vychádzame. Krv na vrchnom prahu dverí a na bočných stranách, práve ako kríž, dokonale. Nikto nemal ísť spod tej krvi, potom, ako raz vošiel, kým neprišlo zavolanie vyjsť von. Prešli cez Červené more, typ na Krv, posväcujúca moc Božia, ktorá zabíja hriešnu prirodzenosť, hriech zostáva za tebou, otrokári, cigarety, whisky, motoresty a filmové predstavenia. Všetko, čo ťa tam obťažovalo a bránilo tvojmu kresťanskému prežitiu, zomrelo v Krvi Kristovej. Tak veru, brat. Ak si raz bol očistený Krvou Kristovou, tie veci sú mŕtve. Ak nie sú... Ak miluješ svet, svetské veci, láska Otcova nie je v tebe. Môže to byť trochu tvrdé, učiť to tu, ale je to pravda; dovoľte mi povedať. Nemám svoje merítko v cirkvi. Nie, vôbec. Nie veru.
Starý, starý dub, ktorý máte tu na okolí, celú zimu si ponecháva listy. Keď prichádza v roku čas jari, nemusíte ísť tie staré listy otrhať, len nechajte, aby do vnútra vošiel ten nový život, a ten starý list opadne. Takto to je. Nech do srdca vojde Kristus; všetko ostatné sa vyrieši samé. Je to tak. Len nechaj, aby Kristus vošiel do srdca; to sa postará o všetko ostatné.
W. M. Branham, Veríš tomu?, 50-0716