235. Ten, ktorý má kľúč Dávidov

 Inspiro, Atribúty Boha   17. mája 2022   admin


A anjelovi sboru vo Filadelfii napíš: Toto hovorí svätý, ten pravdivý, ktorý má kľúč Dávidov: ktorý otvára, a nikto nezaviera, a zaviera, a nikto neotvára. (Zjavenie 3:7)

No v Izaiášovi 22:22 sa hovorí, “A dám kľúč domu Dávidovho na jeho plece, takže keď otvorí, nikto nezavrie, a keď zavrie, nikto neotvorí.”

Duch používa tento starozákonný odkaz ohľadom Pána Ježiša Krista a Jeho služby v cirkvi. To, čo kľúč Dávidov v tom čase znamenal, je iba tieň toho, čo je teraz naplnené v Ježišovi stojacom uprostred svietnikov. Ide tu o nášho Pána PO Jeho vzkriesení a nie o Jeho pozemskú púť. Ale čo znamená tento kľúč? Odpoveď leží v POZÍCII kľúča. NIE JE v Jeho ruke. Nenesie ho na Svojom krku. Nie je v rukách iných mužov, inak by ten verš nemohol hovoriť, že JEDINE ON MÁ VYUŽITIE TOHO KĽÚČA, LEBO ON JEDINÝ OTVÁRA A ZATVÁRA A ŽIADEN ČLOVEK nemá to právo, jedine Ježiš Sám. Nie je to tak? Ale kde je ten kľúč? JE NA JEHO PLECI. Ale čo má s tým PLECE spoločné?

Čítajte Izaiáša 9:6: “...a kniežatstvo bude na jeho pleci...”

Ale čo toto znamená? Odpoveď je toto. Fráza “kniežatstvo bude na jeho pleci” pochádza zo svadobného obradu na Východe. Keď bola nevesta odovzdávaná ženíchovi, sňala si svoj závoj a položila ho na ženíchove plecia, čím dosvedčovala, že je nielen pod jeho panstvom, že mu predala svoje práva, že on je hlavou, ale tiež, že on nesie zodpovednosť a starosť, a že ON A ON SÁM - NIKTO INÝ - ŽIADEN INÝ MUŽ - ŽIADNA INÁ MOC - NEMÁ ŽIADNE PRÁVO ANI ZODPOVEDNOSŤ. A to, milovaní, je ten KĽÚČ Dávidov. Boh, súc Zvrchovaným, presne predzvedel Božským rozhodnutím, kto bude v Jeho neveste. On ju vybral. Ona si Ho nevybrala. On ju zavolal. Ona neprišla sama od seba. On za ňu zomrel. On ju umyl vo Svojej vlastnej Krvi. On za ňu zaplatil cenu. Ona patrí Jemu a jedine Jemu. Je Mu úplne odovzdaná a On prijíma ten záväzok. On je jej Hlavou, lebo Kristus je Hlavou Svojej cirkvi. Tak, ako Sára nazývala Abraháma pánom, tak je aj nevesta šťastná, že On je jej Pánom. On hovorí a ona počúva, lebo je to pre ňu potešením.

W. M. Branham, Výklad siedmich cirkevných vekov, 8. kapitola - Filadelfský cirkevný vek