Matúš 27:41-42 » Podobne i najvyšší kňazi sa posmievali so zákonníkmi a so staršími a hovorili: Iným pomáhal a sám sebe nemôže pomôcť. Je kráľom Izraelovým, nech teraz sostúpi s kríža, a uveríme mu.
Prenesme sa teraz do Jeruzalema, je ráno, okolo ôsmej hodiny. Počujem vonku akýsi krik. Všetci hovoríme, „Čo sa to tam deje?“ Ó, veľký zástup hašterivých ľudí, niektorí pískajú, niektorí kričia, iní sa posmievajú. A tak odhrňme záclonu a pozrime, čo sa to tam vlastne deje. Pozrite, ulicou kráča Človek. Za ním idú dvaja zločinci. On má kríž na svojom chrbáte. „Kto to je? - Pýtam sa mojich priateľov na poschodí.
Hovoria, „To je Ježiš z Nazaretu, ten podvodník, ten Boží uzdravovateľ, ten, ktorý znepokojuje naše cirkvi, robí v nich zmätok, učí veci, ktorým naši kňazi neveria. To je On. Vedú Ho na Golgotu. Oni Ho ukrižujú.“
Keď vyšiel z brány, kráčal po veľkých dlažobných kockách, kríž Mu narážal do ramena. Keď Ho vyvádzali, všimol som si, že mal na Sebe odev – bol utkaný vcelku, bez jediného švíku a všade po celom odeve sa objavujú malé červené škvrny. Je ten odev strakatý? Je to jeho prirodzená farba? Nie. On bol biely. Ale prečo tie malé červené škvrny? Sledujme ich. A keď On kráča ku Golgote, tie malé škvrny sa stávajú väčšie a väčšie. Po nejakej chvíli sa všetky zlievajú do jednej veľkej červenej škvrny. Čo je to? Krv.
A keď začína vystupovať na Golgotu, počujem, ako niečo začína kvapkať. Čo to je? Druhý Adam, Spasiteľ – Krv spravodlivého krváca za hriešnika, aby prikryla naše hriechy. A my po Ňom pľujeme. Pokyvujeme hlavami a hovoríme, „Ja si budem svoje náboženstvo praktikovať svojím vlastným spôsobom. Ja mám svoj spôsob náboženstva; ja nepotrebujem taký nezmysel.“ Bez toho si zatratený, bez nádeje, bez Boha, bez Krista umieraš vo svete, ideš do hrobu ako hriešnik, do diabolského pekla – bez tohoto.
Boh to pre teba pripravil. Vidím Ho, ako ide na ten pahorok nesúc kríž. Jeho útle, slabé telo vzdychalo, keď po ňom vystupoval. Najskôr vidíte, okolo Neho to vírilo, smrť do Neho tvrdo búšila, ale On išiel ďalej s krížom na chrbte kráčajúc smerom na Golgotu. Prečo? Preto, že musel? Nie. Pretože Jeho láska Ho k tomu nútila. Premýšľajte o tom teraz.
A oni hovorili, „Iným pomáhal, a sám si nemôže pomôcť.“ To mal byť kompliment. On nemohol zároveň zachrániť Seba a aj tých druhých. Už ste o tom niekedy premýšľali? On bol Otcom. Amen. On bol Boh Otec, ako obeť. A práve preto milujem, brat, túto pieseň. Pokiaľ si Ho predstavuješ iba ako proroka, potom vedz, že On bol niečím viac ako prorokom; On bol Bohom manifestujúcim sa v tele.
On povedal, že by mohol povolať dvanásť légií anjelov. Prečo ich nepovolal? On ich nechcel. Pretože Jeho vlastné deti si žiadali Jeho Krv. Dokázali by ste si predstaviť svoje vlastné deti žiadajúce vašu krv? Keď by ich odsúdil, tak by odsúdil Svoje vlastné deti. On povedal, „Ja vás nebudem odsudzovať pred Otcom.“ Ďalej povedal, „Je niekto, kto na vás žaloval a obviňoval pred Bohom. Bol to Mojžiš a vy v neho veríte.“ On ich neodsudzoval. Povedal, „Otče, odpusť im, oni nevedia, čo činia.“
W. M. Branham, Zákon, 55-0115
Dnes čítaj: 1. Mojžišova 43; 2. Paralipomenon 8; Izaiáš 34; Matúš 27:29-66.