Zamyslime sa na chvíľku. Predstavme si skutočne úprimného žida v Starom zákone. On vie, že pokiaľ nie je za neho krv, je vydedený zo spoločenstva. Teda, vyberá naozaj starostlivo zo svojho stáda vybrané zviera. Musí to byť ozaj dobré zviera. Nemôže to byť nejaké infikované zviera, pretože ho musí najskôr prehliadnuť kňaz. Baránok určený na obeť za hriech musí byť bez poškvrny, držaný a vyskúšaný ako obeť za hriech, rovnako, ako bol vo všetkých veciach skúšaný Ježiš. Kráčajúc cestou tento Žid prináša obeť za svoje hriechy, prináša svoju obeť za svoje hriechy a odovzdáva ju svojmu kňazovi so všetkou úprimnosťou. Uznáva, že zhrešil. Vie, že nie je v poriadku. A on berie to zviera a odovzdáva kňazovi. Potom, keď to urobí, kladie svoje ruky na tú obeť. Čo on robí? Stotožňuje sa so svojou obeťou. Viete, čo mám na mysli? Potom je krv preliata a ten človek, Žid, môže odísť, cítiť sa ospravedlnený, pretože vyhovel požiadavkám Jahveho. A jediný spôsob, ako môžu byť dnes Kresťanovi oprávnene odpustené jeho hriechy – je ísť na Golgotu so svojou Obeťou, stotožniť sa s Ním, a potom prijať preliatu Krv. Na svete neexistuje žiadne vierovyznanie, ktoré to môže urobiť. Na svete neexistuje žiaden vzdelávací systém, ktorý by to dokázal. Neexistuje žiaden vedecký spôsob, ako to urobiť. Prichádza to iba skrze prijatie preliatej Krvi, Jeho zástupnej Obeti. Nuž, on odchádza. Bolo to vykonané, splnil príkaz Jahveho, a tak odchádza, cíti sa ospravedlnený, pretože odpovedal na požiadavku Jahveho. Urobil to, čo mu Jahve prikázal. Potom cíti, že skrze vieru vzal Boha za Jeho Slovo. A teraz, počúvajte teraz pozorne. On vzal Boha za Jeho Slovo. Bol v tom, čo vykonával, úprimný. Vykonal to úprimne podľa Slova. Bez ohľadu na to, kto sa z neho smial, tak či onak to vykonal, pretože to bola Božia požiadavka. Bolo to nádherné, keď poznal, že bol ospravedlnený. Mohol sa takto cítiť, pretože splnil Jahveho požiadavky, (ktoré boli Slovom) vyplnil požiadavky, ktoré Božie Slovo pre jeho ospravedlnenie od neho požadovalo. No, na počiatku to bolo nádherné. Ale na koniec sa to stalo rodinnou tradíciou. Som si istý, že viete, čo tým mienim. Žid prichádzal obetovať svoju obeť iba preto, že to robila rodina. A, inak to bola tradícia. A keď prišiel a povedal, „Okamih. Myslím, že som zhrešil. Vidím to. Je to pravda. Dobre, postarám sa o baránka a pôjdem.“ Vidíte, tam chýbala zbožná ľútosť za jeho hriech. Bol to obyčajný rituál, jednoducho rituálna forma priniesť svoje zviera na obetovanie. On z toho nikdy nič nemal, pretože do toho nič nevložil. Napriek tomu, že bol poslušný Božím nariadeniam podľa Jeho Slova. Ale neprišiel v pravom zmysle Jeho Slova. On bol natoľko poslušný, ako bol fundamentálny, poslúchol. Ale čo sa týka úprimnosti, tomu nebol poslušný. Preto to bol obyčajný rituál, nasledovanie tradície.2. Korinťanom 7:10 » Lebo zármutok podľa Boha pôsobí pokánie na spasenie, ktorého zármutku nikdy neoľutuje človek; ale zármutok sveta pôsobí smrť.
W. M. Branham, Všetky veci, 62-1124E
Dnes čítaj: 1. Samuelova 2; Žalm 100; Ezechiel 40:32-49; 2. Korinťanom 7.