Žalm 22:2 » Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?! Ďaleko sú od môjho spasenia slová môjho kriku.Keď Baránok Boží, zabitý pred založením sveta, prišiel zaujať miesto vinných hriešnikov a bol zdrtený a doráňaný a vysmiaty, robili si z Neho žarty a zomrel smrťou, ktorou by nemohlo zomrieť žiadne stvorenie okrem samotného Boha; a Jeho zakrvavené chumáče vlasov viseli na Jeho ramenách, kvapkalo to na zem, to vyjadrilo, akou hroznou vecou je ten hriech, keď musel zomrieť, aby vykúpil človeka zo života v hriechu. Nič by tak nedokázalo zomrieť. Nič by nedokázalo vydržať takú smrť. Je povedané, že keď prebodli Jeho bok, vyšla tam Krv a voda. Bolo to prednedávnom, s niekým som sa o tomto rozprával. A bol to vedec, ktorý povedal, „Je len jediný spôsob, ako sa to mohlo stať. A nebolo to kvôli tej rímskej kopiji, že On zomrel; a nezomrel ani kvôli nedostatku Krvi, pretože v Jeho tele stále bola Krv. Nezomrel kvôli rímskej kopiji alebo klincom, ktoré prebodli Jeho ruky, alebo kvôli tŕňovej korune, ktorú dali na Jeho hlavu. Ale to, kvôli čomu zomrel, bol žiaľ, pretože prišiel ku Svojim vlastným a Jeho vlastní Ho neprijali. Zomrel na zlomené srdce. Keď vedel, že samotné stvorenia času, za ktoré zomieral, aby ich vykúpil, pľuvali do Jeho tváre a bol odmietnutý od ľudí.“ Dávid, 800 rokov predtým, ako sa to stalo, skríkol samotným hlasom, ktorým On skríkol na Golgote, „Môj Bože, prečo si Ma opustil?“ Čo za hrozná vec, ktorú hriech robí; oddeľuje človeka od Boha. A On bol tou Obeťou za hriech, ktorá musela byť obetovaná za naše hriechy. A On bol oddelený od Prítomnosti Božej. Hriech Ho oddelil. Boh zložil naše hriechy na Neho a On bol oddelený od Boha a preto skríkol, „Prečo si Ma opustil?“ A pretože bol opustený a musel zaujať toto miesto a vidieť Svojich ľudí, že On prišiel ako ich Spasiteľ a aby im obetoval Život; oni Ho odmietli. A to Ho tak zarmútilo, že mal až tak zlomené srdce, že sa Krv a voda a chemikálie v Jeho tele oddelili. Ľudia nikdy nezistia, čo to bolo. A preto by tu nemohol byť nikto iný, kto by takto mohol zomrieť. Nestarám sa o to, ako veľmi by ste mohli byť mučení, ako by vám mohli dať nohy do klád na mučenie alebo rezať vás centimeter po centimetri alebo páliť vás centimeter po centimetri; nemohli by ste zomrieť takou smrťou, pretože nie ste tak utvorení. On musel byť Bohom. Musel byť viac ako človek vo svojej stavbe, Boh zomrel. Zomrel na zlomené srdce, s takým žiaľom nad svetom, že sa v Jeho tele udiala taká chemická reakcia, ktorá by sa nemohla udiať vo vás. Nemohli by ste tak trpieť. Neexistuje pre vás spôsob, aby ste mali taký druh žiaľu. Takže existuje iba Jeden, ktorý to mohol urobiť, a On to urobil.
W. M. Branham, Žil, zomrel, bol pochovaný, vstal z mŕtvych, prichádza, 59-0329S
Dnes čítaj: 5. Mojžišova 9; Žalm 22; Jeremiáš 48:26-47; Skutky apoštolov 10:1-28.