1. Petra 4:8 » Teda buďte rozumní a triezvi k modlitbám. Ale predo všetkým majte vrelú lásku navzájom naproti sebe, lebo láska prikrýva množstvo hriechov.
Jedného dňa som kosil trávu na mojom dvorčeku. Musel som pokosiť zadnú časť dvorčeka, a tá časť pred domom už znova narástla, než som stačil pokosiť tú zadnú časť, a to kvôli ľuďom, ktorí prichádzali, aby som sa za nich modlil, a tak ďalej.
A keď som kosil ten trávnik, ponáhľal som sa a zabudol som, že tam vzadu bolo hniezdo sršňov. Zavadil som kosačkou o plot a okamžite som bol pokrytý sršňami, tými veľkými tvormi, ktorí keď bodnú, zabijú ťa. Zo začiatku som sa skutočne vyľakal. Nemal som na sebe košeľu. Ale potom sa niečo stalo. Bolo mi ľúto, že som vošiel do tých malých kamarátov, nie preto, že som sa bál, že ma bodnú, ale v skutočnosti to znie detinsky, ale keby sme mohli byť viacej ako deti. Keby sme len mohli byť viac podobní deťom, je to Božia jednoduchosť, ktorá dokáže obrátiť naruby univerzitných študentov. Buďte v týchto veciach jednoduchí. Jednoducho ako nemluvňa, ono je závislé a dôverčivé. Nesnažte sa sami do niečoho pretláčať, jednoducho sa uvoľnite a verte tomu. To je všetko. Nesnažte sa k niečomu dopracovať, „Ó, Bože, haleluja, napomínam...“ To nie je dobré. Nie. Jednoducho tomu verte a choďte ďalej.
A tak, keď sa to stalo, pomyslel som si, „Tí malí chudáci sú tam vo svojom hniezde a ja som zavadil o plot a vyhnal ich z ich hniezda tou veľkou starou kosačkou, ktorú som tlačil pred sebou.“ A povedal som, „Vy, malé Božie stvoreniatka, je mi ľúto, že som zavadil o plot. Odpustite, že som vás vyrušil. No, ja som Božím služobníkom a modlím sa za Jeho nemocné deti. Musím sa ponáhľať a pokosiť záhradu. A tak v Mene Pána Ježiša, leťte si teda naspäť do svojho hniezda, nechcem vás už viac vyrušovať.“
Vyrazil som znova so svojou kosačkou a vypol ju. Zatiahol som za lanko a takto som ju štartoval, a tí sršni bzučali okolo mojich holých rúk, a potom sa vrátili rovno do svojho hniezda, bez jediného bodnutia. Láska, ja ju nedokážem vyvolať, nedokážem sa ku nej dopracovať; Boh ju musí darovať.
O to práve dnes večer ide. Boh to musí dať. Potom láska vytvára spoločenstvo. Toho dňa, kedy ich hriech odlúčil od Božskej lásky, Boh povedal Adamovi a Eve, aby nejedli určité ovocie, ale oni ho zjedli a hriech spôsobil rozdelenie. A hriech skrze rozdelenie spôsobil nenávisť, zlosť, spor a závisť. Je to pravda? Čo sa stalo? Oni sa odlúčili od Božskej lásky.
A keď sa odlúčiš od Božskej lásky, potom už nedokážeš prehliadať chyby svojho brata. Musíš mu za ne vynadať. To je pravda. Nie si schopná viac prehliadať chyby svojej sestry. Pretože si sa vzdialila od tej Božskej časti, tej časti lásky. Ale ak skutočne miluješ Pána Ježiša, ak ti brat alebo sestra niečo vykonajú, povieš, „Ách, dobre, to je v poriadku, oni to nechceli urobiť.“ To je typ lásky, akú mal Kristus, „Otče, odpusť im, oni nevedia, čo činia.“
W. M. Branham, Spôsob, ako mať obecenstvo, 55-1009
Dnes čítaj: 1.Kráľovská 14; Príslovia 17; Micheáš 4; 1.Petra 4.