A keď išiel Ježiš hore do Jeruzalema, pojal tých dvanástich učeníkov osobitne na ceste a povedal im: Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný najvyšším kňazom a zákonníkom, a odsúdia ho na smrť a vydajú ho pohanom, aby sa mu naposmievali, aby ho zbičovali a ukrižovali, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. (Matúš 20:17-19)
No, vy, bratia trojičiari, nechcem vás zraniť, ale ako by si v mene dobrého Božieho Slova mohol umiestniť bytosť Ježiša ako oddelenú osobu od Boha samotného? Ak by mohol Ježiš vziať inú osobu a donútiť ho, aby išiel a zomrel, aby vykúpil túto osobu tu, On by bol nespravodlivý. Je len jeden spôsob, ako to mohol Boh urobiť: že On Sám zastal to miesto. A Boh sa stal telom, aby mohol okúsiť bolesti smrti, aby odstránil od nás ten osteň a smrť, aby sme mohli byť vykúpení Ním Samým. Preto On tak bude uctievaný. Ježiš bol človek, iste bol. On bol človek, č-l-o-v-e-k, narodený z panny Márie. Ale ten Duch, ktorý bol v Ňom, to bol Boh bez miery. V Ňom prebývala plnosť Božstva telesne. On bol Jehova-Jireh, On bol Jehova-Rafa, On bol Jehova-Manassess, On bol Jehova, náš Štít, naša Záštita, náš Uzdravovateľ, On bol Alfa, Omega, Počiatok a Koniec, On bol Prvý, Posledný, On Bol, Ktorý Je a Príde, Koreň a Výhonok Dávidov, Ranná Hviezda, no, On bol Všetko-vo-všetkom. V Ňom prebývala plnosť Božstva telesne.
A smrť vždy mala osteň, ktorým pichala ľudí. "Ách," diabol hovorí, "Mám ťa, lebo si ma počúvol. Bodnem ťa, položím ťa do hrobu. Tá krv tých oviec ti i tak nepomôže, to je len zvieracia krv." Ale Boh vo Svojej múdrosti vedel, že príde Baránok zabitý od založenia sveta. Tak veru. A oni... On čakal na ten čas, kým príde plnosť času.
Ale jedného dňa, keď prišiel tento Baránok, tento Človek. Dokonca satan bol oklamaný. Pozrel na Neho, povedal, "Ak si ty ten Syn Boží, urob toto. Ak si ten Syn Boží, urob nejaký zázrak a nech Ťa vidím to robiť. Nech Ťa to vidím urobiť. A-ha, uviažem Mu handru okolo tváre, udriem Ťa. Ak si prorok, povedz, kto Ťa uderil. Ja neverím, neverím, že si ten chlapík. Ak si, povedz nám rovno: si alebo nie si." Vidíte, všetko takéto. "Ó, povedz nám, že si." On neotvoril Svoje ústa. Ó, On mu tým dal na oči zásteru.
On sa pozrel po svojich učeníkoch a povedal, "Mohol by som požiadať Svojho Otca a On by Mi poslal dvanásť legiónov anjelov..."
Pilát to nepočul, viete. "Ak si Ty... Ak si Ty... Ó, to nie je On. No, pozrite, ako krváca. Hej, niektorí z vás vojakov choďte a napľujte Mu do tváre." Opľuli Ho, vysmiali sa Mu, plnými hrsťami Mu trhali bradu z tváre. "Ó, On nie je... Nie, to nie je On. Zapichnem svoj osteň do Neho, chlapče. Dostanem Ho tam. Teraz Ťa mám."
Keď poslednýkrát vykríkol, "Eli, Eli. Môj Bože, môj Bože," to bol človek. "Prečo si Ma opustil?"
V Getsemanskej záhrade, to pomazanie Ho opustilo, viete, On musel zomrieť ako hriešnik. On zomrel ako hriešnik, viete to, nie pre Svoje hriechy, ale pre moje a tvoje. To je to, kde prichádza láska, ako On vzal tie moje hriechy. Ó, haleluja, ako On vzal tie moje.
W. M. Branham, Adopcia, časť 2- Zjavení synovia Boží, 60-0518
Paralelné miesta Písma: Marek 10:32-34, Lukáš 18:31-34