Rodinný oltár II, 10.október
Ale beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože zavierate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, lebo vy do neho nevchádzate ani tých, ktorí vchádzajú, nenecháte vojsť. Beda vám zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože zožierate domy vdôv, a to pod zámienkou dlhého modlenia; preto ponesiete ťažší súd. Beda vám zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože obchádzate more i suchú zem, aby ste učinili jedného novoverca, a keď sa ním niekto stane, činíte z neho syna pekla, dva razy horšieho ako ste sami. (Matúš 23:13-15)Naši americkí ľudia, napríklad v Hollywoode, keď tadiaľ prechádzam, nachádzate tam tak mnoho ľudí, ktorí sú hercami. Stoja tak dlho pred kamerou, že keď vyjdú na ulicu, hrajú nejakú osobu alebo osobnosť z nejakého dňa pred tým. A idú na ulicu; a nachádzajú samých seba, ako stále hrajú: Farizejovia. A nie je to len v Hollywoode. Máme to v Jeffersonville. Veľa sa pozeráte na televíziu. To je to, čo je problém. Tak to je. To je pravda. Herci, farizeji, skúšajú sa správať ako niekto, kým nie sú, napodobňovanie. Nenachádzate to len na uliciach. Nachádzate to za kazateľnicou. Máte ľudí, ktorí idú za kazateľňu; majú kazateľňový hlas, „No, poviem vám, bratia,“ kazateľňový hlas, ktorý niečo hrá. Farizej, pokrytec: hovor tak, ako hovoríš na ulici. Neskúšajte niečo napodobňovať. Nenávidím to, keď vidím, ako niekto niečo napodobňuje. Veľa sestier, ony niekedy, viete, tak ako muži, napodobňujú; choďte hore k ich domu a budete ich počuť, ako hovoria, „Jano, choď tam do kúta. Povedala som ti, že nikam nepôjdeš!“ „Áno, drahá.“ Zazvoní telefón. „Ó, ahoj...“ Farizej, ty herec; prestaň sa takto správať. Buď sebou samým. Správaj sa normálne, prirodzene; ľudia si budú o tebe myslieť viac. Neskúšaj sa správať ako niekto iný, kým nie si. Buď len sebou samým. Och, všetko toto predstieranie, farizeji, správajú sa ako niekto iný, kým nie sú. Nemám to rád. Nikdy nevieš, ako máš brať takéhoto človeka. Nevieš pri ňom, na čom si. On sám nevie, kde stojí, pretože má niečo vo svojom srdci a niečo iné vo svojich ústach, tak on je hercom. Ja to proste nemám rád. Zdá sa, že tam je priveľa niečoho, čo nie je pravda, predstieranie. Lenže Američania nechávajú tieto mladé dievčatá, aby tu išli a pozerali sa na tieto ženy z Hollywoodu, ktoré sa obliekajú vulgárne. Prvé, čo bude, viete, ona vyjde von na ulicu s takým istým na sebe: herci, farizeji. Presne tak. Potom vidíte niekoho, nejakého kazateľa, ktorý prechádza krajinou so službou. Prichádzate na to, že tu zase prichádza farizej herec, predstiera a napodobňuje. Nachádza sa to v každej oblasti života: herci. Je to veľmi zlé. Prečo jednoducho nebyť sebou samým? Boh si bude o tebe myslieť viac. Každý aj tak vie, čo si zač. Tvoj život hovorí, čo si, tak nehraj.
W. M. Branham, Nevítaný Kristus, 55-0911