Rodinný oltár II, 11.október
Beda vám, slepí vodcovia, ktorí hovoríte: Kto by prisahal na chrám, to nie je nič; ale kto by prisahal na zlato chrámu, ten je povinný držať. Blázni a slepci, veď čože je väčšie, zlato a či chrám, ktorý posväcuje zlato? A kto by vraj prisahal na oltár, to nie je nič; ale kto by prisahal na dar, ktorý je na ňom, ten je povinný držať. Blázni a slepci, veď čože je väčšie, dar a či oltár, ktorý posväcuje dar? A tak tedy ten, kto prisahá na oltár, prisahá naň i na všetko. čo je na ňom; a ten, kto prisahá na chrám, prisahá naň i na toho, ktorý býva v ňom; a ten, kto prisahá na nebo, prisahá na trón Boží, i na toho, ktorý sedí na ňom. Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože dávate desiatky z máty, z kôpru a kmínu a opustili ste to, čo je ťažšieho v zákone, súd, milosrdenstvo a vernosť; toho bolo treba činiť a tamto neopustiť. (Matúš 23:16-23)Je jedna vec niečo učiť, iná vec je, aby to Boh potvrdil a povedal, že je to pravda. Je jedna vec niečo povedať, druhá niečo robiť. Nie sú poslucháči, ale činitelia. „Ukáž mi tvoju vieru bez skutkov a ja ti ukážem moju vieru,“ povedal Pavol, „so skutkami.“ Ak to veríš, budeš podľa toho konať. Tak to je. A potom sa tvoja viera stane skutkom a Boh môže ísť potom s tebou. „Vieme, že si Učiteľ a prichádzaš od Boha,“ my Farizeji. „Tak prečo neprídete a nechodíte so mnou? Prečo mi neveríte?“ „No, samozrejme, máme nariadenie. A naše nariadenie je tradíciou starších, ktorá hovorí, že ak nepatríš k Sanhedrinu alebo k denominácii tu v Jeruzaleme, no, že budeme všetci exkomunikovaní. A preto to nemôžeme akceptovať.“ A predsa, museli priznať, že žiaden človek nemôže robiť to, čo robil On, iba že by bol s ním Boh. Prečo? Boh potvrdzuje Svoje Evanjelium. Boh to vždy robil. Teraz, moji kazateľskí bratia a učitelia nedeľnej školy, uvažujme o tom na chvíľu. Vedeli ste, že náboženstvo je jedna vec a spasenie druhá? Vedeli ste, že to vychádzalo už od Genezis? Uvedomili ste si, že Kain bol nábožným mužom, tak nábožným, ako bol Ábel? Predstúpil pred Pána. Uvedomil si, že je smrteľný: že musel zomrieť. A postavil oltár pre Pána, cirkev. Priniesol obeť a obetoval ju Pánovi. Platil svoje desatiny a obete Pánovi, ako to bolo. A okrem toho si kľakol a uctieval Pána. Ak patríš do cirkvi a podporuješ cirkev a prinášaš jej svoje desatiny a obete a kľačíš a uctievaš, ak je to všetko, čo Boh požaduje, aby človek robil, potom by bol nespravodlivý, keď odmietol Kaina, pretože Kain naplnil každý kúsok náboženstva, ktorý naplnil Ábel. Lenže ten jediný spôsob, ako bol Ábel spravodlivý, to bolo duchovné zjavenie, že to nebolo zo skutkov, ale skrze vieru. „Nie ten, čo pracuje, ale ten, čo verí.“ A neboli to žiadne jablká, broskyne a hrušky alebo iné ovocie, ktoré nás vyhnali zo záhrady Eden, bola to krv.
W. M. Branham, Ježiš Kristus, Ten istý včera, dnes a naveky, 55-0806