Židom 2:14-18 » Tedy keď deti stali sa účastnými tela a krvi, tak aj on podobným spôsobom stal sa účastným toho istého, aby smrťou zahladil toho, ktorý má vládu smrti, to jest diabla, a vyprostil ich, všetkých, ktorí bázňou smrti po celý čas žitia boli držaní v rabstve. Lebo, tak sa nazdám, nezaujíma sa anjelov, ale sa zaujíma semena Abrahámovho, pre čo bol podlžný byť vo všetkom pripodobnený bratom, aby bol milosrdným a verným veľkňazom čo do vecí u Boha, aby smieril hriechy ľudu. Lebo tým, že sám trpel, keď bol pokúšaný, môže spomáhať pokúšaným.
Ježiš bol celkom a úplne človekom. Mohol plakať ako človek. Mohol jesť ako človek. Mohol žiť ako človek. On bol vo Svojom fyzickom tele celkom a úplne človekom. A vo svojom Duchu bol celkom a úplne Bohom, tak, že podriadil Svoje telo Duchu, ktorý bol v Ňom. Vidíte? On bol pokúšaný všetkými spôsobmi ako my. On bol človekom, nie anjelom. On bol človekom, mal tie isté túžby a pokušenia, aké máme my. Biblia tvrdí, že mal. On bol človekom, nie anjelom povzneseným nad všetko pokušenie. Kniha Židom hovorí, že bol učinený nižším od anjelov. On bol človekom, úplným človekom; a Boh použil úplného človeka, aby priniesol úplné vyslobodenie, a naplnil Ho Svojím Duchom, Duch Svätý bol v Ňom bez obmedzenia. A bol pokúšaný rovnako, ako sme my. A On bol celkom Bohom. Dokázal to, keď vzkriesil mŕtveho, keď zadržal prírodu, rozbúrené more a mohutné vetry. Keď prehovoril k stromom, a tak ďalej, oni Ho poslúchli. On bol vo Svojom vnútri Bohom. A On mohol byť človekom, lebo bol Človekom, ale On sa ako Človek vydal celkom a úplne do rúk Božích, k Božej službe.
A On bol naším príkladom. My sme muži a ženy. Sme tak isto kresťania. Ak On je naším príkladom, odovzdajme sa úplne do rúk Ducha Svätého, aby sme mohli byť poddanými Božieho kráľovstva. On bol celkom človekom; On bol celkom Bohom. Ale On podriadil Svoje prírodné časti a Svoje fyzické časti, Svoje vlastné myslenie, Svoje vlastné skutky, Svoje vlastné starosti: „Činím iba to, čo sa páči Môjmu Otcovi.“ Tu to máte. Úplne oslobodený od ľudských bytostí. Prišli k Nemu kňazi, významní muži a povedali, „Rabi, tak a tak,“ a snažili sa Ho uplatiť do svojich združení a denominácií, ale On bol úplne oslobodený, lebo dôveroval Bohu. Vari žalmista nepovedal, „Ty Ho oslobodíš, lebo On úplne spoľahol na Teba?“ Vidíte? „Oslobodím Svojho milého od tých psov, lebo spoľahol na Mňa.“ Jedného dňa, keď prídeme ku koncu životnej púte, prial by som si to pre seba. Viem, že i vy by ste si to priali. Prial by som si, aby povedal, „Vyslobodím ho z čeľustí smrti, lebo spoliehal na Mňa. Vyslobodím ho z hrobu onoho rána zmŕtvychvstania, úplne ho vyslobodím, aj dušu aj telo aj ducha, pretože Mi dôveroval.“W. M. Branham, Úplné vyslobodenie, 59-0712
Dnes čítaj: 2. Samuelova 21; Žalm 145; Joel 1; Židom 2.