Tebe sa patrí mlčať, tebe chvála, Bože na Sione, a tebe sa má plniť sľub. Ó, ty, ktorý vyslýchaš modlitbu, k tebe prijde každé telo. Neprávosti, ktoré ma prevládali, naše prestúpenia ty zakryješ a tak odpustíš. Blahoslavený je ten, koho vyvolíš a komu dáš, aby sa priblížil a býval v tvojich dvoroch. Tam sa nasýtia dobrým tvojho domu, dobrým svätyne tvojho chrámu. Hroznými vecami nám odpovieš v spravedlivosti, Bože nášho spasenia, nádeja všetkých končín zeme i ďalekého mora, ty, ktorý staviaš vrchy vo svojej sile, tak aby pevne stáli súc opásaný hrdinskou silou; ktorý skrocuješ hukot morí, hukot ich vĺn a búrlivý hrmot ľudí. (Žalm 65:2-8)Nedajte sa klamať, mali by ste to teraz lepšie preskúmať. Vidíte, ak stále hovoríte, „No, neodsudzuj ma za to, že robím toto, a neodsudzuje ma, že robím tamto.“ Veci tohto sveta? Trochu vás zraním, povyťahujem vám trocha peria na iný spôsob. Tak to je jeden zaručený dôkaz, že ste nikdy neboli s Kristom, nikdy ste sa neznovuzrodili. „Ten, kto miluje svet alebo veci toho sveta, v ňom ani nie je láska Božia.“ Ak to prestanete robiť len preto, že viete, že by ste to mali prestať robiť, a prestanete to robiť, to je znak, že ste sa ešte nikam nedostali. Keď sa tá vec vo vás stáva mŕtvou a tá prirodzenosť toho pominula, to je tam vo vnútri iná Osoba a Duch Svätý, ktorý bol v Kristovi, vyprodukuje vo vás Život podobný Kristovi. Nič, čo robíte vy; to je to, čo On urobil. On si to vyvolil pred založením sveta. Niekto povedal, „No, ja viem, že som bol spasený, pretože som prestal fajčiť.“ To nebolo to, prečo som ja bol spasený; to nebolo to, prečo ty si bol spasený. Ty si bol spasený, pretože Boh si ťa vyvolil pred založením sveta, aby si bol spasený. To je učenie Písma. Amen. No, vidíte, začíname zisťovať, že to nie my; to je On; On si nás vyvolil. Abrahám nemohol povedať, „No, chvála Bohu, ja som prišiel od babylonskej veže, haleluja. To je to, prečo som bol spasený.“ On by tak potom spasil celú tú skupinu, ak je to ten dôvod, prečo to oni urobili. Rozumiete, On to neurobil. On si vyvolil Abraháma. A to bol ten samotný počiatok nášho spasenia, ktorý bol daný človeku, keď ho Boh povolal a vyvolil ho a predurčil ho a dal mu zasľúbenie a učinil zmluvu s Abrahámom a jeho semenom, navždy. No, mohli by sme tu ísť ďalej a čítať celú kapitolu, ale nemáme čas.
W. M. Branham, Izrael a cirkev #1, 53-0325