A stalo sa, keď bol na ktoromsi mieste a modlil sa a keď prestal, že mu povedal ktorýsi z jeho učeníkov: Pane, nauč nás modliť sa, jako i Ján naučil svojich učeníkov. A on im povedal: Keď sa modlíte, hovorte: Náš Otče, ktorý si v nebesiach! Nech sa posvätí tvoje meno! Nech prijde tvoje kráľovstvo! Nech sa stane tvoja vôľa jako v nebi, tak i na zemi! Dávaj nám náš povšedný chlieb každého dňa! A odpusť nám naše hriechy, lebo aj my sami odpúšťame každému svojmu vinníkovi. A neuvoď nás v pokušenie, ale nás zbav zlého! (Lukáš 11:1-4)
Raz, tam na juhu, bol jeden malý chlapec, ktorý kľačal v brázde, kde oral, a prechádzal tade jeden cirkevný hodnostár, ktorý počul toho malého chlapca opakovať abecedu, A,B,C,D, a tak ďalej. A on kľačal, a tak ten hodnostár bol z toho veľmi znepokojený. Tak on počul toho chlapca opakovať abecedu a ako potom povedal, "Amen."
A ako sa postavil, ten hodnostár ku nemu prehovoril a povedal, "Synček, som sluha Pánov a počul som ťa modliť sa. Ale ty si hovoril len abecedu. A ja nerozumiem, prečo si hovoril len abecedu."
On povedal, "Pane, ja sa neviem modliť." On povedal, "Nikdy som sa nemodlil, ale mal som matku a otca, ktorí sa modlili, oni odišli do neba." A povedal, "Matka mi zomrela, keď som bol len taký malý chlapec, ale pamätám sa, že som ju počul, keď sa dostala do ťažkostí, že išla ku Pánovi a modlila sa. A ona zomrela, keď som bol tak mladý; ona ma nemohla naučiť modliť sa a ja som bol vydaný do rúk krutého človeka, ktorý ma bije a zle so mnou zaobchádza. A myslel som, že možno po tom, čo som sa naučil abecedu, ak by som mohol vziať všetky slová a povedať všetky tie písmená, možno On by ich mohol dať dokopy a porozumieť, čo mám na mysli."
To je úprimná modlitba. Iste ich On mohol dať dokopy. To nie je to, ako sa modlíme našimi ústami; to je ten motív nášho srdca, ktorý Boh počuje. On niekedy nepočuje naše ústa; On počuje náš úmysel, motív nášho srdca.
W. M. Branham, Napodobovanie kresťanstva, 57-0120M