A stalo sa, keď chodil Peter po nich po všetkých, že sišiel i k svätým, ktorí bývali v Lydde. A našiel tam nejakého človeka, menom Eneáša, ktorý už od ôsmich rokov ležal na posteli a ktorý bol porazený. A Peter mu povedal: Eneášu, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a posteľ si. A hneď vstal. (Skutky apoštolov 9:32-34)
Všimnite si, keď Boh tu na pódiu niečo robí, to je taktiež Jeho postoj tam ku vám, veríte tomu? A zatiaľ čo sa to deje tu na pódiu, pamätajte, ak budete veriť z celého svojho srdca a nebudete v srdci pochybovať, uistím vás, že Boh rovno potiahne a vyvolá to, kým ste, a pozdvihne vás z tejto budovy, z vášho lôžka, nosidiel, alebo kdekoľvek ste.
Minulú noc tu sedelo jedno malé dievča potom, ako Ho jeden kazateľ videl zostupovať dolu, videl som prichádzať toho muža, ten kazateľ kázal, Boh mu povedal, aby niečo urobil. On to neurobil. A potom začali problémy. Boli mu oznámené jeho problémy, ležal tam s kostným štepom, stalo sa, že som sa pozrel tým smerom, videl som toho muža celého pokrúteného. Videl som ho, ako sa šplhá... on je lodiarsky špecialista, videl som ho, ako viaže dvojitý skracovací uzol. A len som začal rozprávať to, čo som videl, a určité veci. A potom, prvé, čo zistíte, tam to bolo, a on bol uzdravený.
Jedna malá žena tam takto sedela s úplne natiahnutými rukami. Videl som matku, ako prenášala prikrývku, a dieťa, ktoré bolo spastické. Videl som to dieťa trocha neskôr, ako padlo zo stola. Len som začal hovoriť... Videl som toto dievča, ako tam stojí. Ona nikdy nechodila; sedela tam na invalidnom vozíku. A potom som sa pozrel a videl som, ako to dievča kráča dolu ulicou, každému kýva a chváli Pána.
Rozprával som toto, len som hovoril presne to, čo som videl. To dievča tam stálo, „Vstaň na svoje nohy; Ježiš Kristus ťa uzdravuje.“ Povstala a prešla cez tú budovu. To nikdy nezlyháva. Musí to tak byť. Ó, haleluja.
W. M. Branham, Boh vo Svojich ľuďoch, 50-0227