To miesto Písma ma celý môj život privádzalo do rozpakov… sedel som tam to ráno v lese a rozmýšľal som o tom a prehovoril ku mne Hlas, On povedal, „To miesto Písma je ako každé miesto Písma, je to pravda."
A ja som rozmýšľal, „No ako to môže byť?"
A On povedal, „Ty si… Povedz a tak to bude. Nepochybuj o tom."
A ja som sa s niekým rozprával, ako som tam v tom lese sedel. Neboli tam žiadne veveričky, boli sme tam tri dni, neboli tam žiadne veveričky. A ja som sedel v javorovom kroví. Veveričky ani neprichádzajú… každý, kto poľuje na veveričky, vie, že oni nie sú v javoroch. A ja som tam sedel; a vietor skutočne silno fúkal; bolo asi desať hodín ráno a znovu som premýšľal.
A to povedalo, „Ty poľuješ a potrebuješ veveričky práve tak, ako Abrahám potreboval barana."
Rozmýšľal som, „To mi stále hovorilo pravdu, ale teraz to znie smiešne." A vstal som odtiaľ, kde som sedel, rozhliadol som sa všade okolo, „Kde je tá osoba, ktorá sa so mnou rozpráva?" Nič som nevidel; len vietor silno fúkal a ja som rozmýšľal, „Či som zaspal a snívalo sa mi to?" Nie, nespal som. Sedel som tam opretý o strom a dával som pozor. Mal som sa tam ďalej stretnúť s bratom Woodom a s bratom Sothmannom, za chvíľu, okolo desiatej ráno. Všade okolo tam pracovali roľníci, zvážali obilie.
A znovu som to počul. „Poľuješ a potrebuješ zver. Koľko kusov potrebuješ?"
A rozmýšľal som, „No, nechcem to zneužiť, budem žiadať o tri, tri veveričky. Chcem tri mladé červené veveričky. Chcem ich."
On povedal, „Tak to vypovedz."
A ja som povedal, „Budem mať tri mladé červené veveričky."
On povedal, „Odkiaľ prídu?"
„No," pomyslel som si, „zašiel som takto ďaleko, je niečo, čo sa tu so mnou rozpráva." Presne tak isto vy mňa počujete hovoriť. A Boh v nebi, s touto Bibliou na srdci, vie, že je to pravda. A on… A povedal som, „No…" Vybral som smiešne miesto, starý suchý konár, ktorý tam visel, okolo 50 yardov odo mňa, na dostrel.
Povedal som, „Prvá bude rovno tam." A bola tam.
Pošúchal som si oči a obzrel som sa dozadu. Otočil som hlavou a pomyslel som si, „Nechcem zastreliť videnie." Tak som sa znovu rozhliadol a tam sedela veverička. Dal som do pušky náboj, zamieril a mohol som vidieť jej čierne oko, mladá červená veverička. Pomyslel som si, „Možno spím a za chvíľu sa prebudím. Viete. Sníva sa mi to." No, namieril som, vystrelil a veverička spadla z toho konára. Pomyslel som si, „No, neviem." Pomyslel som si, „Pôjdem tam a pozriem sa na to." Prišiel som tam a tam ležala. Zodvihol som ju, tiekla z nej krv. Videnie nekrváca, viete. Tak som ju zodvihol, bola to veverička. Celý som stŕpol.
Rozhliadol som sa okolo a povedal som, „Bože, to si bol Ty." Povedal som, „Ďakujem Ti za to. Teraz pôjdem a…"
On povedal, „Ale ty si povedal! Či pochybuješ o tom, čo si povedal? Povedal si, že budeš mať tri. Odkiaľ príde teraz tá ďalšia?"
Pomyslel som si, „No, ak sa mi to sníva, budem v tom pokračovať."
Tak som povedal… Vybral som tam starý kmeň, ktorý bol celý ovinutý týmto jedovatým brečtanom. Veveričku tam nikdy nedostanete. Tak som povedal, „Tá ďalšia vyjde rovno z toho jedovatého brečtanu." A sedela tam tá mladá červená veverička a dívala sa rovno na mňa. Zložil som pušku a pretrel som si oči. Znovu som sa obrátil dozadu, pomyslel som si… Tam sedela, obrátila hlavu nabok. Zastrelil som tú veveričku a potom som začal ísť domov.
Ale povedal, „Povedal si tri! Či pochybuješ o tom, čo si povedal?"
Povedal som, „Nie, Pane, nepochybujem o tom, čo som povedal, lebo Ty si to potvrdil."
Toto je jedno miesto Písma, ktoré ma uvádzalo do rozpakov, „Nie ak Ja poviem, ale ak vy poviete." Nie ak to povie Ježiš, ale ak to povieš ty sám.
A zamyslel som sa, „Nejako som sa preboril do toho kanálu a viem, že On je tu, pretože som takmer bez seba." Rozmýšľal som, „Toto urobím zvláštnym, skutočne nadmieru."
Povedal som, „Bude tam červená veverička, príde dole z toho kopca, príde rovno touto cestou a rovno okolo mňa a pôjde a sadne si na ten konár a pozrie sa tam na toho roľníka." Tu ona ide z kopca, prešla rovno tam a sadla si a pozrela sa na toho roľníka a ja som ju zastrelil.
Satan mi povedal, „Vieš čo? Ten les je ich teraz plný." A sedel som tam do dvanástej a nič ďalšie sa nestalo. To ukazuje, že keď Boh… On je Stvoriteľ neba a zeme.
W. M. Branham, Počul som a teraz vidím, 65-1127E