"Keď je prejavená Božská láska a dosahuje svoj cieľ, potom zavládne zvrchovaná milosť." W. M. Branham, z kázne "Božská láska", 56-0826
Pravdivé príbehy, svedectvá zo života brata Branhama, odkrývajúce Božiu milosť, lásku, moc a suverenitu účinkujúcu cez človeka. Pán Ježiš nechal, aby sa tieto veci stali, aby naša viera v Jeho Slovo zostala mocne povzbudená a pozdvihnutá. Boh, skrytý a zjavený v jednoduchosti pamätá i na malé veci.
"Toho času odpovedal Ježiš a riekol: Ďakujem Ti, Otče, Pane neba i zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich nemluvňatám, áno, Otče, lebo tak sa ti to ľúbilo." (Matúš 11:25-26)
Matka vačica
Pred niekoľkými rokmi v mojom dome, pamätáte sa. Mnohí z vás to vedie, keď tam ležala tá vačica. A tu dole, to mladé dievča utopilo svoje dieťa, keď jej Boh dal dieťa, a ona ho nechcela vychovávať. Zabalila ho do deky a hodila ho tam, a utopila ho v rieke. Povedal som: "To je matka, ktorá je na nižšej úrovni ako pes. Zviera by to neurobilo." A keď zvrchovaná Božia láska môže byť preukázaná zvieraťu, o čo viacej môže byť preukázaná mužovi, alebo žene. Je to tak. A táto biedna matka vačica prišla po tom chodníku. Poznáte tú príhodu, a ako tam prišla a ležala mi pred domom na schodoch dvadsať štyri hodín a ja som nič o tom ani nevedel. Brat Wood a ostatní, sedia tam vzadu, a sestra Wodová bola ku nej milostivá a povedala:
"Brat Branham, prečo ju necháš tak trápiť, a jej malé mláďatká ju cicali, a ona tam ležala a zomierala." Povedala: "Prečo ich nezabiješ, brat Branham? Alebo utrať tú biednu matku." Ona bola už skoro mŕtva. Bola ... "Mohol by si ju zastreliť a dať ich preč od nej."
A ona tam ležala celú noc. A na druhý deň malá Rebeka, vyšla von.
Povedala: "Ocko..." To bolo ráno, svitalo. Povedala: "Ocko, čo urobíš s touto vačicou? Celú noc som o nej rozmýšľala." Povedal som: "Ja tiež, Rebeka." Odišiel som do izby. Povedal som: "Choď naspäť do posteli, drahá. Ešte je včas, aby si vstávala."
Sadol som si tam v pracovni a rozmýšľal som: "No ..." Začal som si šuchať čelo. Rozmýšľal som: "Budem musieť s tou vačicou niečo urobiť. Neviem čo robiť." A vtedy som počul hlas, takže som to ani nečakal. Sedel som tam v tej izbe, práve tam kde vtedy ráno prišli tie jablká pre brata Halla, keď bol uzdravený z rakoviny, tam kde boli uzdravení chorí a postihnutí. Počul som hlas, ktorý povedal: "Ja som ju poslal ku tebe. Ona tam leží ako dáma už dvadsať štyri hodín a čaká, kedy si nájdeš čas, aby si sa za ňu pomodlil, a ty si Ma ani slovom za ňu nepoprosil." Povedal som: "No, ani ma to nenapadlo." Povedal som: "Ty chceš povedať, že si sem poslal tú vačicu?" Rozmýšľal som: "Čo sa to so mnou deje? Rozprávam sa so sebou?" Pristihol som sa ako Mu odpovedám.
Vyšiel som tam, kde sa stále ešte Rebeka dívala cez dvere. Vyšiel som tam, ku tej biednej vačici, bola na nej rosa a všetko možné.
Povedal som: "Nebeský Otče, keď si Ty sem poslal túto biednu nevedomú vačicu, keď si ju Ty sem poslal, tak či tak, v srdci cítim ku nej lásku, je to matka, a tak som ju nedokázal zabiť, nedokázal som zabiť jej maličké. A zvrchovaná milosť ju sem priviedla, aby dala ľuďom lekciu. Bože, prosím v Kristovom mene, aby si ju uzdravil."
A tá biedna vačica, ktorá mala poranené nohy a v ranách plno červíkov a ledva sa vliekla, a bola napuchnutá, že bola raz tak veľká; sa postavila na nohy, zobrala svoje mláďatá do svojho vaku, a odchádzala tak normálne, ako každé iné zviera, ktoré ste videli. Obrátila sa ku mne, ako keby sa obrátila a povedala: "Ďakujem láskavý pane." A pokiaľ viem, dnes si šťastne žije so svojimi mláďatami. Prečo? Keď je preukázaná Božská láska, nastupuje na svoje miesto zvrchovaná milosť.
Môj brat, sestra je len jedna vec, ktorú musíte v živote robiť, a to: "Milovať Pána svojho Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou silou, celou svojou mysľou a veriť, že každé Slovo, ktoré On povedal je pravda. A keď prídeš na koniec svojej cesty, kde už ďalej nemôžeš ísť, keď sa Božská ... prejaví sa zvrchovaná milosť. Ako by som bol mohol povedať, keď som tu ležal, keď bratia z Mayo kliniky sa ma vzdali, sedel som vo verande, tam s bratom Coxom, ktorý sedel vedľa mňa. Chcel som vedieť, že čo ...? ... Nemohol som to už dlhšie vydržať, ale ...?...
W. M. Branham, z kázne "Božská láska", 56-0826, par. 0049-0051
Pamätáte sa na tú kritiku, ak niekto z vás tam bol. Myslím, Roy Slaughter, alebo niektorí z tých , ktorí tu sedia, si môžu pamätať na ten deň; alebo niekto, pani Spencerová, alebo ktokoľvek tam bol, niekto z tých starších tu to bude vedieť - George Wright, alebo niekto z nich. Viete o tom? Ako to bolo, alebo či sa to nestalo? A potom v strede, keď to ... oni sa obrátili a povedali: "To je len mentálne uzdravovanie." A Boh sa otočil naspäť a poslal tam nejakú nemú vačicu a bola uzdravená mocou Božou.
Lyle Wood a Banks, keď sme tam sedeli a poznali Božiu potvrdenú Pravdu, keď malá, mŕtva rybka, ležala na vode a Duch Svätý povedal, deň predtým; On sa im chystal ukázať Svoju Slávu a urobiť niečo pri tom. A tam v to ráno ako sme tam stáli a Duch Svätý prišiel dole do toho člnu a ja som vstal a prehovoril k tej rybe. A ona ležala na vode, mŕtva, pol hodinu; jej žiabre a vnútornosti boli vytiahnuté von cez jej ústa. Ona ožila a odplávala preč, tak dobre ako každá iná ryba. Čo to bolo? Boh skrývajúci sa v jednoduchosti.
Boh je schopný z týchto kameňov vzbudiť deti Abrahámovi. Boh je schopný uzdraviť vačicu, alebo rybu, či čokoľvek. Ak On prinesie Svoje posolstvo, a ľudia tomu nebudú veriť, Boh môže vzbudiť vačicu, aby tomu uverila. Haleluja! Boh môže vzbudiť mŕtvu rybu. On môže vzbudiť mŕtvu vačicu. On to môže. On môže urobiť čokoľvek chce. Čo za napomenutie pre túto generáciu! Keď sa oni na tom potkýnajú a protestujú proti tomu a: "Ty si nerobil toto a rob tamto." A Boh tam poslal jednoduché zviera. Vidíte? Čo za napomenutie! Čo to bolo? Boh v jednoduchosti, ukazujúci cez to Svoju veľkosť. Och! Karhá týchto ľudí v tejto generácii za ich neveru.
W. M. Branham, z kázne "Boh skrytý a zjavený v jednoduchosti", 63-0317M, par. 0227
Poslušné sršne
Tu nedávno, keď ... Možno som vám toto už hovoril. Minulý rok - už je tomu dva roky, kosil som záhradu, chcel som skosiť záhradu, a stále som musel skončiť, preobliecť sa, a ísť sa za niekoho modliť. No, a tráva narástla skôr, ako som ... Ešte som nestačil skosiť vpredu, vzadu už zase bola narastená. a tak ... Raz som kosil za domom so starou motorovou kosačkou, kosil som, skúšal som túto malú kosačku. A zabudol som, že tam v rohu mali sršne hniezdo a vošiel som s tou kosačkou do neho. A za domom som mal vyzlečenú košeľu, nemal som košeľu. Narazil som do toho plotu s tou motorovou kosačkou, a nemal som na sebe košeľu a v momente som bol celý pokrytý tými sršňami. Viete čo to je - veľké hniezdo sršňov. Oni vás zabijú. Tie velikánske sršniská len tak bzučali ... Ó, pomyslel som si ... Prv ma to vystrašilo. Keď zrazu sa niečo začalo diať. Začal som sa utišovať, tie sršne stále okolo bzučali. No, ak to znie detsky, zdá sa to ako ... Ale Boh na nebi, pred ktorého tvárou stojím, vie či je to pravda alebo nie.
Potom namiesto toho, aby som sa začal oháňať, a byť a zrážať tých sršňov, obklopila ma nejaká Božia láska a ja som rozmýšľal: "Chudáčikovia. Vy máte právo stavať si hniezdo. To je spôsob, ktorý vám dal Boh, aby ste sa chránili, a ja som vás vyrušil, a je mi ľúto, že som to urobil. Keby som to ešte raz mal robiť, nevyrušil by som vás. Nechcel som to urobiť, ale - povedal som - som Pánov sluha a jeho choré deti chcú, aby som sa za nich modlil. Musel som sa ponáhľať pokosiť túto záhradu. No, vy malé stvorenia Božie, v mene Ježiša Krista, choďte naspäť do svojho hniezda. Nebudem vás rušiť." A čo to bolo? To že som sa modlil, inak som mohol byť doštípaný na smrť. A láska Božia, ktorá mi dala nové srdce, láska sa začala prejavovať, a zavládla zvrchovaná milosť. Čo mohlo povedať tým sršňom, utíšte sa ...? ... A každý sršeň zakrúžil a zoskupili sa ako rota vojakov a odleteli rovno naspäť do svojho hniezda. Čo to bolo? Ja sa nedokážem rozprávať so sršňami. Nemám spôsob, ako ku ním prehovoriť. Ako by som im mohol zabrániť, aby ma nepoštípali? Ja som bol na konci. Ale mal som lásku. Boh mi dal lásku ku tým sršňom, a ja som v sebe ku ním prehovoril, a Duch Svätý a zvrchovaná milosť zaviedla tie sršne rovno naspäť do ich hniezda.
W. M. Branham, z kázne "Božská láska", 56-0826, par.0029-0030
Skrotený býk
Nie ďaleko po ceste, tam raz Gernesey pri Henryville, kde ten býk zabil farebného muža, tam na Burkeho farme, zabil farebného muža, a tiež skoro tak isto zabil toho chlapca. Dali ho do ohrady. Ja som to nevedel. Bol som na obchôdzke. Mal som mať pušku. Nemal som ju. Jedného dňa som tam prechádzal. Išiel som sa tam modliť za jedného chorého. Išiel som krížom cez to pole a nemyslel som si, že je tam zavrený ten býk. A keď som prišiel do polovici toho poľa, čo sa stalo? Viete, bol som pri skupine kríkov, keď tento veľký označkovaný býk, ktorý mal takéto dlhé rohy, zaručal. Poznal som, že to je ten zabiják. Obzrel som sa naspäť. Bol som príliš ďaleko od plotu, okolo sto osemdesiat metrov; a on nestál odo mňa ďalej ako na desať, dvanásť metrov. Tam stál, sklonil rohy, zaručal. Nemal som pušku ani tam nebol žiadny dub, na ktorý by som mohol vyliezť. Nemohol som ísť naspäť ku plotu. Pomyslel som si: "No toto je koniec. Bill Branham, tu ťa čaká smrť, tu budeš rozmetaný na smrť, tu na tomto poli zomrieš."
A stál som tam, ale zrazu sa niečo začalo diať ... sláva Bohu. Práve vtedy mi vstúpilo niečo do srdca. Proste som miloval to biedne zviera. "To nie je to biedne zviera. To je diabol, ktorý ho do toho vedie, a ja viem jedno ..."
Počúvajte trochu, chcem aby ste to počuli. Je len jedna vec, ktorá premôže diabla. To je čistá Božská láska. Láska premôže všetko. Boh tak miloval svet ... Ona premohla hriech, ona premohla chorobu. Ona premôže rozdiely v zbore. Ona premôže každú neprávosť. Ona to urobí, ak jej to len dovolíte. Priateľu, keď sa toto veľké zviera rozbehlo proti mne, namiesto toho aby som to zviera nenávidel, ja som ho miloval, brat Mike, ja som ho miloval.
A pomyslel som si: "Ty si Božie stvorenie. Kto iný ťa mohol stvoriť ako Boh? A ty si tu pokojne ležíš, a ja som vstúpil na tvoje územie, ktoré je tam označené. Ja som si proste skrátil cestu, aby som prešiel tam, kde som sa išiel modliť za chorého."
A tu som videl prichádzať tohoto býka, takto skláňal hlavu, a pripravoval sa, že ma zabije; a ja som to vedel, ale začala prichádzať Božská láska.
Pomyslel som si: "Biedne stvorenie. Nemé zviera nevie nič lepšie. Ty si tam ležíš a ja ťa vyrušujem. No, ja som Boží sluha. Ty si Božie stvorenie. V mene Ježiša Krista vráť sa naspäť a ľahni si, lebo ja sa idem modliť za choré Božie dieťa. Choď - povedal som - ľahni si."
A ten býk prišiel ku mne tak blízko, ako len mohol. Nemal som žiadny strach. Nebol som o nič viacej vyľakaný, ako keby som tu sedel s bratom Neville. V srdci som mal len čistú, svätú lásku.
Čo to spôsobilo? To stvorilo atmosféru. A ten býk vbehol rovno do tej atmosféry, nebol odo mňa ďalej ako na tri metre a zrazu sa zastavil. V tej chvíli vyzeral taký premožený, a v tvári mal najpokojnejší výraz, otočil sa, odišiel a ľahol si. A ja som prešiel meter a pol popri ňom. Čo to je? Keď je prejavená Božská láska, potom nastupuje zvrchovaná milosť. To bol ten istý Boh, ktorý mohol zadržať levy, aby sa nevrhli na Daniela, keď prišli s revom a Daniel tam stál ovinutý v rúchu lásky. Levy prebehli na druhú stranu a ľahli si. Bol pokoj. Hovorím ti, brat môj, keď ťa Boh môže zavinúť do Božskej lásky, potom máš v údolí pokoj. Máš ho.
W. M. Branham, z kázne "Božská láska", 56-0826, par.0031-0033
Skutočná matka
Ešte krátky príbeh pred modlitbou za chorých. Rád poľujem. Moja matka, viete, je... ona...Jej matka poberala dôchodok. Bola indiánkou z kmeňa Cherokee. Ja...Moje obrátenie mi nikdy nezobralo lásku k lesom. Milujem to. Tam vidíte Boha. Tam som po prvý krát uvidel Boha, bolo to tam vonku v lesoch. To je miesto, kde sa On s nami stretáva. To je miesto, kde On hovorí. Tam som stretol tých siedmich anjelov. Vy... na, (páske), Pánovia, aký je toto čas?
Nedávno sme tam boli s bratom Bordersom, keď to zostúpilo, ten vzdušný vír z neba, trhal dokonca skaly, rovno nad miestom, kde som stál, čo On povedal. Vidíte? A tu, och veľa mužov, brat Sothmann, ktorý je niekde tu, jeden z ... myslím, že tu Terry, bol tam vtedy prítomný. A tie veci, ktoré ste videli tam vonku na púšti ... Veľmi rád poľujem. Robím to, aby som sa dostal von, nie aby som zabíjal zver, ale aby som bol v lese.
Zvykol som poľoval s chlapíkom, hore v New Yorku, či skôr, hore v New Hampshire. Bol výborný poľovník. Volal sa Bert a bol Angličan. Jeho rodičia založili, alebo oddelili to, čo oni nazývajú Jefferson Notch, cez to, až do Caroll Notch a oddelili to v tých prvých dňoch. Bolo v ňom tiež niečo z indiána. Bol jedným z najlepších strelcov, akých som kedykoľvek videl a jedným z najlepších poľovníkov. Nemuseli by ste sa nikdy obávať, vyjsť a poľovať s ním - vedel, kde je. Obyčajne tam rád poľujem na bielochvostého jeleňa. A chodieval som hore každú jeseň a poľoval.
Bol tak výborným poľovníkom, ale bol najkrutejším človekom, akého som kedy v živote stretol. Mal oči ako jašterica, a on len ... Také, viete, aké si dnes ženy snažia maľovať, ako jašterica. Nuž, skutočne mal také oči. Nepripadali mi ako ľudské. Viete. Vždy som sa s určitým odporom díval na neho. Mal taký nejaký nečistý pohľad, viete, bočil pohľadom.
Veľmi rád robil napriek. Strieľal malých srnčekov, to je jelenie mláďa, len preto, aby som sa cítil zle. A povedal: "Och, kazateľu, si ako tí ostatní. Si taký bojazlivý. Bol by si dobrý poľovník, keby si nebol kazateľ." Povedal som: "Ja poľujem na duše, Bert." A povedal som: "Si jednou z tých stratených." A on: "Och, spamätaj sa!" Povedal: "Billy, ty si v poriadku, ale," povedal, "nehovor mi o niečom takom." Tak strieľal týchto malých srnčekov a bolo mi z toho tak zle.
Nuž, to je v poriadku zabiť mláďa, ak to zákon dovoľuje, udáva jeho veľkosť alebo pohlavie, čokoľvek, čo hovorí zákon. Bol som revírnikom mnoho rokov. Ale pozrite, Abrahám zabil teľa a dal jesť Bohu, a tak nie je na tom nič zlého, zabiť jelenie mláďa, ak to zákon povolil. Ale nie ich len zastreliť, nechať ich tam ležať, a robiť sa pri tom chytrý; to je zlé, to je zlé tak robiť. Tak, povedal som to, aby som ospravedlnil tu mojich bratov, ktorí poľujú, aby ste porozumeli, čo chcem povedať.
No, všimnite si toto, zistili sme, že tento muž ... Jedného dňa som tam išel, bol som tam spolu s manželkou. A on si spravil malú píšťalku a keď fúkol, znelo to ako keď plače jelenie mláďa, viete, oni vydávajú také krátke, smiešne bečanie. No, tak dlho...
Pracoval som a neskončil som na čas na zhromaždení, a išiel som tam s ním poľovať. A bolo tam veľa zveri a len čo zaznel prvý výstrel, tí bielochvostí ... Mysleli ste, že Houdini bol umelec na zmiznutie - no v porovnaní s nimi bol amatér. Ako viete, oni sa všetky skryjú. Keď vyjde mesiac, pasú sa v noci, alebo vojdú pod hromadu krovia alebo niečoho, a nepohnú sa.
Vráťme sa ku tomu dňu, povedal som: "Bert, však nejdeš použiť tú píšťalku?" Povedal: "Och, kazateľu, ty si taký vystrašený!" Povedal: "Spamätaj sa."
Vyrazili sme a dali sme si za košele nejakú desiatu. A poľovali sme... Plánovali sme poľovať až do poludnia, hore okolo okraja vrcholu Presidential Range, potom sa rozdeliť a vrátiť sa dolu. Keby sme ulovili jeleňa, vedeli sme, kde bude zavesený. Za deň alebo dva by sme ho išli stiahnuť, a zavesiť ho. Tak bolo tam okolo, och, štyri alebo šesť cólov snehu [10 -15cm -- pozn.prekl.], tak nejako. Bol to dobrý čas na stopovanie. Vyrazili sme, dostali sme sa pozdĺž na štít tej hory, žiadna stopa, nebolo tam nič. Mesiac v noci svietil, a jeleň...
Bert bol predomnou, ukazujúc cestu, a tak som šiel za ním. On sa posadil, takto. Sneh bol suchý. Siahol do zadu, myslel som si, že ide jesť desiatu. Boli sme len kúsok od tade, pretože sme boli vysoko v horách. A on sa tu načiahol dozadu.
Začal som si vyberať svoju desiatu a hľadať miesto, kde by som postavil pušku. Vytiahol som desiatu a rozhliadal som sa. On vytiahol túto malú píšťalku. Pomyslel som si: "Chlapče, to je špinavý podvod robiť to takto." Zobral tú píšťalku a pozrel na mňa tými jašteričími očami, pozrel sa na mňa. Vzal tú píšťalku do svojich úst, takto. Povedal som: "Bert, však to nejdeš tak urobiť?" On povedal: "Och", a zapískal, takto. A na moje prekvapenie, okolo päťdesiat jardov [ 45,7m -- pozn.prekl.] odo mňa, krížom, stála nádherná veľká laň. Nuž, laň je matkou jelenčeka. Tu ona bola s veľkými hnedými očami a zdvihnutými ušami. Vidíte, ona to počula. No, ona bola matka, vidíte? A jej dieťa plakalo. A tak nemalo význam, či ostatné vyjdu, či nie - niečo bolo v nej. Ona bola matka.
A tak Bert takto pozrel a znova zapískal skutočne pozvoľna, a tá laň vyšla rovno na voľné priestranstvo. Nuž, to je nezvyčajné, veľmi nezvyčajné, že takto vyšla. Rozhliadla sa s vysoko pozdvihnutou hlavou a jej oči hľadeli dookola.
Po chvíli, keď poľovník siahol a vytiahol zbraň, ona zbadala toho poľovníka. Obyčajne sa oni len mihnú a zmiznú, viete ako je to, rýchlo. Ale, viete ona sa vôbec nepohla. Jednoducho stála a hľadela na neho, sústredene, otočila svoju hlavu a pozerala. Och! Pomyslel som si: "Bert, to nemôžeš urobiť." Vidíte, ona nič nepredstierala. Ona nebola pokrytecká. Ona nehrala. Narodila sa, aby bola matkou. A to dieťa, ja sa nestarám, či ju to bude stáť život, ono bolo v problémoch, ona sa snažila nájsť to dieťa. Ono bolo v ťažkostiach. Bola, ten inštinkt v nej, ona bola matka. Uvidela toho poľovníka, ale jej myšlienky neboli o tom poľovníkovi, ale o tom dieťati v ťažkostiach, o tom malom jelenčekovi. A tak on odistil poistku na tejto 30,6. Och, on nikdy nechybil. Zamieril pušku. Musel som proste odvrátiť hlavu. Nemohol som ho od toho zadržať. Nemohol som sa na neho pozerať.
Pomyslel som si: "Iba niekoľko minút, a on prestrelí jej verné srdce, ktoré sa snaží nájsť svoje dieťa, ktoré je v ťažkostiach a pri tom vie, že rovno tam v kríku leží poľovník."
A on prestrelí to verné srdce s tou guľkou ráže sto osemdesiat. A ja - ja ... Bol bezchybným strelcom. Zamieril. Myslel som: "Neznesiem proste dívať sa na to". Otočil som sa chrbtom. A povedal som: "Pane pomôž mu, aby to neurobil." Bolo mi tak ľúto, tá biedna matka tam stála a hľadala svoje dieťa, vedel som, že ona neodíde. Bola matkou. Inokedy by utiekla. Neukázala by sa, keď sme tam boli. Ale niečo v nej bolo.
A ja som čakal a čakal, ale tá puška nevystrelila. No, čudoval som sa: "Čo sa deje? Čakal som, potom som sa otočil, skutočne pomaly. Videl som tam stáť tú laň, stále na neho pozerala. Pozrel som na hlaveň pušky, ona sa takto hýbala. On proste ... pokúšal sa udržať cieľ, ale nemohol to urobiť.
Odhodil pušku na zem, pozrel sa na mňa, a jeho veľké oči boli zmenené. Slzy mu stekali po lícach. Chytil ma za nohavicu, povedal: "Billy, priveď ma ku tomu Ježišovi, o ktorom rozprávaš".
Čo - čo to bolo? On uvidel niečo skutočné. Vidíte? Tá drobná matka laň musela ukázať svoju vernosť, skutočnú vernosť, ktorá premenila ukrutného poľovníka, ktorý mal najpodlejšie srdce, aké som kedykoľvek videl. To neurobilo kázanie, ktoré som kázal. To bolo to, čo on videl, niečo, čo bolo skutočné. Nebol to podfuk. Nebolo to predstierané. Bola to skutočná matka, hľadajúca svoje dieťa, a to ho priviedlo ku Kristovi. Teraz je diakonom tam v zbore, skvelým kresťanom, pretože uvidel niečo, čo nebol podfuk. Nebola to takzvaná viera - to bola skutočnosť.
Och, brat, sestra, keby táto cirkev, keby títo ľudia, dnes večer, keby ty a ja ... Je niečo skutočné, čo nie je podfuk. Možno vidíš niečo falošné, ale tu je skutočná vec. Je niečo v človeku, čo robí, že začína žiť pre Boha. Brat, existuje skutočný Duch Svätý, dnes večer, brat, nie napodobenina. On je skutočnosť.
A koľkí z vás tu, by chceli byť takými kresťanmi, a tak vernými Kristovi, na smrť, prenasledovanie, čokoľvek, milovať byť natoľko kresťanom, nakoľko tá laň bola matkou? Chceli by ste - nechceli by ste byť takí? Túžil by som byť takým druhom kresťana, práve tak, ako tá drobná Sýrofeničanka, minulý večer - byť takým druhom kresťana. Táto drobná kráľovná, o ktorej sme hovorili dnes večer bola takým druhom kresťana - keď uvidela niečo skutočné, bola pripravená. Nech nám Boh pomôže, dnes večer, prijať niečo skutočné - Krista.
W. M. Branham, z kázne "Väčší ako Šalamún je teraz tu", 64-0306, par. 0147-0173
Šťastný psík
Tam v tej krajine, kde som tento týždeň býval... Mám rád mojich priateľov, ktorých tam mám. Sú to malé prázdniny pred týmito veľkými zhromaždeniami. Viete? A prichádzam domov, aby som išiel s týmito bratmi tam na poľovačku na veveričky. A táto rodina, vlastne rodiny, u ktorých tam bývam, sú samozrejme milí ľudia. A ten muž je skutočný brat, sú to priatelia. A jeden z nich je veľký milovník poľovníckych psov. On ich tam má plnú ohradu. A videl som najkrajšieho loveckého psa, malý psík, ako to ja hovorím „asi ako pol psa vysoký a ako dvaja psi dlhý," viete a behalo to okolo domu a ja som myslel: „Ó, to... nechcel by Joe mať niečo také?"
Samozrejme, tam v Arizone by som ho nemohol použiť. Dostal by sa medzi kaktusy a to by bol jeho koniec. Tak som potom povedal: „Nemôžeš mať... Tam ľudia nepoužívajú psov v tej časti krajiny, lebo by sa ... Nemôžu ich využiť, oni by ... Počasie, podmienky krajiny s kaktusmi, oni by sa pozabíjali. A potom, pravda, lovecký pes tam, vlk alebo niečo by ho asi aj tak zabilo, ak by išiel von."
Potom mi ten človek povedal: „Môžeš ho hneď mať." Ale ja som si ho nemohol zobrať. Cenil som si to. Zistil som, že je to jeden z jeho najobľúbenejších psov.
A tento človek má milú ženu a niekoľko malých detí. A na druhý deň ona vychádzala s jeho autom a cúvala (a ona mala to staré auto Oldsmobile a ten pes je len asi takýto dlhý, to je len šteňa) a prešla rovno cez neho. Ten Oldsmobile prešiel rovno cez toho psíka a rozmačkol ho, kamene z tej cesty sa mu zaryli do jeho malého bruška, viete. A tá žena, namiesto toho, aby s tým malým psíkom bežala k veterinárovi... Samozrejme, veterinár by ho len uspal a zabil. Viete. Bol so mnou ešte jeden mladý človek a hneď ako tam prišiel, povedal: „Keby to bol môj pes, tak by som ho zastrelil," povedal, „a hotovo, ako ho nechať takto sa trápiť."
Povedal som: „Nezastreľme ho," povedal som, „počkajme trochu." Poslal som všetkých preč, išiel som a modlil som sa za neho a ten malý psík išiel za mnou hore na verandu a... Vidíte? „Čokoľvek si prajete, keď sa modlíte, verte, že to dostanete, budete to mať, bude vám to dané." Čokoľvek... To je náš Boh, však? On je úžasný a nádherný a my Ho iste milujeme dnes ráno a očakávame na Neho...
W. M. Branham, z kázne "Ako môžem víťaziť?", 63-0825M, par. 0011-0015
Vzkriesená rybka
A pred niekoľkými týždňami som videl malú zabitú rybku, ako plávala na hladine. (Všetci ste počuli tú príhodu. Brat Woods a jeho brat a ostatní sú svedkovia.) A tá rybka ležala mŕtva pol hodiny na vode. Mala vytrhnuté vnútornosti, cez ústa. A veľký Duch Svätý sa zniesol dole ... deň predtým On povedal: „Budete vidieť vzkriesenie malého živočícha.“ A asi na druhý deň ráno, krátko po východe slnka sme videli tú malú rybku, nebola ani taká veľká. Keď zostúpil Duch Pánov a povedal: „Malá rybka, Ježiš Kristus ťa uzdravuje!“ A tá mŕtva ryba, ktorá prakticky pol hodiny ležala na hladine sa navrátila do života a odplávala tak rýchlo, ako len mohla. Ó, nech je požehnané meno Pánove! Aký je On ohromný.
W. M. Branham, z kázne "Lisť Židom, 2. kapitola - 3.časť", 57-0828, par. 0258
Banks, kde si? Je vo vnútri? Vzadu na rohu. Áno. A my sme chytali ryby. A brat, môj malý chlapec zabil... Myslel som, že zabil nejaké šteňa niekoľko dní pred tým. Nejaká malá matka mačka mala niekoľko malých mačiatok a on ho zodvihol a pustil. A ja som myslel ... Povedal som, „Pán ukázal, že vzbudí nejaký malý život ..." deň pred tým. Je to tak, Lyle? Stojac tam v tej zime. A ja som povedal, "To je TAK HOVORÍ PÁN." A my sme chytali ryby celú noc a nič sme nechytili. Na druhý deň ráno sme chytali ryby tam v tej malej zátoke, nejaké „bluegill", to je malá rybka. A brat Lyle mal veľkú udicu a on nechal tú malú rybku, že prehltla ten veľký háčik, ktorý mal, že keď ho vytiahol, to malé lanko bolo celé dolu, ten veľký háčik v tom malom brušku tej rybky. A keď ho vytiahol, on musel vytiahnuť jej vnútornosti a všetko ostatné z tej rybky a len to všetko vytiahol, lebo ten veľký háčik sa zachytil dolu v brušku tej rybky. A keď to urobil, hodil ju do vody a ona sa len zachvela, štyri alebo päť krát a bolo to; lebo jej vnútornosti a žiabre jej viseli z úst. A ona sa len tak vznášala na hladine asi pol hodiny, odplavilo ju do krovia.
A ja som tam sedel a chytal ryby a zrazu prišiel Svätý Duch a povedal, "Prehovor ku tej rybe!" Povedal som, "Malá rybka, Ježiš Kristus ti dáva znova tvoj život," a tá malá rybka, ktorá ležala mŕtva na vode, otočila sa na svoju stranu a odplávala "ŕŕŕŕŕŕŕŕ" do vody tak rýchlo ako len mohla. Brat Lyle, brat Wood je tu prítomný. Brat Lyle povedal, "Brat Branham, to bolo kvôli mne, lebo som povedal tej malej..." povedal, "Ja nie som..." On povedal, keď z nej vytiahol tie vnútornosti a hodil ju tam, povedal, "Chytila si svoj posledný kúsok, maličká," práve tak. Odhodil ju, povedal, "To bolo kvôli mne." A ja som povedal, "Nie, brat Lyle, to nebolo to." Brat Banks tam povedal, "Koľko ľudí na tomto svete, koľké tisíce by radi stáli tu, kde my teraz stojíme a videli prichádzať moc Božiu a činiť niečo takéto?" Inými slovami, on je ako... Verím, že všetci sme sa cítili ako Peter, "Je dobre tu byť. Postavme tri stany." Tak je to.
W. M. Branham, z kázne "Adopcia, 1.časť - List Efežanom zhodný s Knihou Jozue", 60-0515E, par. 0152
Lyle Wood a Banks, keď sme tam sedeli a poznali Božiu potvrdenú Pravdu, keď malá, mŕtva rybka, ležala na vode a Duch Svätý povedal, deň predtým; On sa im chystal ukázať Svoju Slávu a urobiť niečo pri tom. A tam v to ráno ako sme tam stáli a Duch Svätý prišiel dole do toho člnu a ja som vstal a prehovoril k tej rybe. A ona ležala na vode, mŕtva, pol hodinu; jej žiabre a vnútornosti boli vytiahnuté von cez jej ústa. Ona ožila a odplávala preč, tak dobre ako každá iná ryba. Čo to bolo? Boh skrývajúci sa v jednoduchosti.
W. M. Branham, z kázne "Boh skrytý a zjavený v jednoduchosti", 63-0317M, par. 0228
A tá malá rybka tam ležala asi pol hodiny, vnútornosti mala v ústach a v žiabrach. Povedal som: „Malá rybka, Ježiš Kristus ti dáva naspäť tvoj život. Ži, v mene Ježiša Krista." V momente sa obrátila chrbtom hore a odplávala tak rýchlo ako len mohla.
W. M. Branham, z kázne "Počul som a teraz vidím", 65-1127E, par. 0021