Zmiluj sa nado mnou, ó, Bože, podľa svojej milosti! Podľa množstva svojho milosrdenstva zahlaď moje prestúpenia. Dokonale ma umy od mojej neprávosti a očisti ma od môjho hriechu; lebo ja znám svoje prestúpenia, a môj hriech je vždycky predo mnou. Tebe samému som zhrešil a učinil som to, čo je zlé v tvojich očiach, aby si bol spravedlivý, keď hovoríš, a čistý, keď súdiš. Hľa, v neprávosti som splodený, a v hriechu ma počala moja matka. Hľa, praješ si pravdu vo vnútornostiach. A tedy v skrytom mi daj znať múdrosť. Očisti ma od hriechu yzopom, a budem čistý; umy ma, a budem belší ako sneh. Daj mi počuť veselosť a radosť, aby plesali moje kosti, ktoré si zdrtil. (Žalm 51:2-10)
Golgota znamená niečo, znamená viac, než dokážeme vyjadriť. Iste.
Keď žil, miloval ma. Keď zomieral, spasil ma.
Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.
Teraz to bolo odsúdené. Hriech nemal viac žiadnu pozíciu. Keď na kríži skríkol, „Dokonané je,“ hriech zomrel. Teraz je mŕtvy. Je s ním koniec. Je bezmocný. Je bez života. Pomyslite na to, ľudia. Ten hriech, nepriateľ ľudských bytostí, je mŕtvy a bez života; nemá viac žiaden efekt. Nemôže mať. Keď sa vytratilo slnko, hviezdy prestali svietiť, zem sa zatemnila, všetko to bolo vykúpené.
Teraz je to mŕtve; je to pochované; je to bez života. Nemá to viac v sebe žiaden život, potom to musí byť pochované. Čo bolo pochované? Bolo pochované Božie Telo, lebo to bola Obeť za hriech. Bol to spálený Baránok; bol spálený ohňami neprávosti. Ten bezhriešny Baránok, ktorý nepoznal žiaden hriech, ten Boh, ktorý nepoznal nič zlé, Jeho život bol daný a tam visela Obeť za hriech. „Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.“ Musí byť pochovaný. Telo, obeť za hriech musí byť pochovaná.
To je dôvod, prečo za chvíľu mnohí prídu jeden po druhom do tohto bazéna, aby sa dali pokrstiť v Mene Ježiša Krista. Prečo? Niečo sa udialo. Ten Duch, ktorý vyšiel z toho tela, keď On skríkol, „Dokonané je,“ odsúdil hriech v našich telách. A my to musíme pochovať, aby to viac nebolo spomenuté. Som tak rád, že to je.
Keď je čokoľvek pochované, je to ukryté; je to preč z dohľadu. „A keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.“ Boh viac nemôže vidieť naše hriechy, lebo sú pochované. Kde sú pochované? V mori zabudnutia. Pomyslite na more zabudnutia. Boh si na ne viac nemôže spomenúť, pretože sú mŕtve aj pochované. Nemôže to byť ani viac spomenuté. Oni sú preč z Božej pamäte.
W. M. Branham, Žil, zomrel, bol pochovaný, vstal z mŕtvych, prichádza, 59-0329S