Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že vzbudím Dávidovi spravedlivý výrastok, a bude kraľovať ako kráľ a bude rozumne robiť a bude činiť súd a spravedlivosť na zemi. Za jeho dní bude spasený Júda, a Izrael bude bývať bezpečne. A toto bude jeho meno, ktorým ho budú nazývať: Hospodin naša spravedlivosť. (Jeremiáš 23:5-6)
Boh nie je komplikovaný. Ľudia sa Ho niekedy snažia urobiť komplikovaného. Ale On, Boh, sa dá poznať v jednoduchosti. Prehliadame Ho, zatiaľ čo sa Ho snažíme nájsť. On je tak jednoduchý, predstavuje Samého Seba takým spôsobom. To je to, čo Ho činí tak veľkolepým.
Všimnite si teraz v tomto, tento život, ktorý bol v tom strome, ktorý slúžil svojmu účelu, odišiel dolu do hrobu, aby vydržal až do jari. No, nejaká Inteligencia to musí znova priviesť naspäť hore, znova priniesť jablká a čokoľvek ďalšie, čo strom prináša, jeho listy, a tak ďalej. To znova prichádza naspäť hore.
No, Jób tu povedal, „Ó, aby si mi vymeral čas a ukryl ma v hrobe, až kým neprejde Tvoj hnev.“ Vidíte, čo povedalo Písmo? Sme ukrytí v hrobe, až kým neprejde hnev, a potom znova prichádzame naspäť hore.
„Viem, že môj Vykupiteľ žije a v poslednom dni sa postaví na zemi; a hoci kožné červy zničia toto telo, jednako vo svojom tele budem vidieť Boha.“ On videl, že jedného dňa bude skrze Človeka privedené vzkriesenie; a otázka hriechu bude vyriešená, a to bolo, keď ten Spravodlivý, Syn Boží, prišiel, aby zomrel sa hriešnikov. V tom čase na zemi nebol žiaden človek alebo žiaden človek od tej doby, ktorý kedy mohol premostiť tú cestu medzi Svätým Bohom a hriešnym človekom. Ale Jób, tu, štyritisíc rokov pred Jeho príchodom videl Jeho smrť, pohreb a Jeho vzkriesenie a Jeho ospravedlnenie, ktoré prišlo skrze vzkriesenie, a to je absolútna záruka vzkriesenia veriaceho. Čo za útecha to je, vedieť, že tie veci sú pravda. To nie je vymyslená historka.
Pozrite sa sem von. Pozrite na slnko. Slnko ráno vychádza, to je narodenie dieťaťa. Boh ho posiela hore. Existuje na to, aby slúžilo Božiemu účelu. A ráno o deviatej hodine ide do školy, to je dospievajúci. A potom o dvanástej hodine prichádza do plnej dospelosti. Po dvanástej hodine prešlo päťdesiat rokov, napoly skončilo a začína ísť dolu, stáva sa slabším, starším. Do tohto času naberalo na sile, potom začína slabnúť.
Práve tak, ako to je s nami. Začneme silní a ako prichádzame do našej plnej dospelosti, stávame sa silnejší. Keď potom príde určitý vek, sme v našej najlepšej sile. Potom začíname slabnúť, po celý čas, zapadáme dolu.
Nakoniec sa po chvíli ocitne nad západným horizontom, nádherné svetlo. Poslúžilo Božiemu účelu; zomiera; zem sa ochladzuje, ochladí sa, vychladne cez noc. Je to teraz koniec toho slnka? Je to poslednýkrát, kedy ho vidíte? Nie. Nasledujúce ráno, ono znova vychádza hore vo vzkriesení. Boh o tom každý deň vydáva svedectvo, povedal, „Existuje život, smrť, pohreb, vzkriesenie.“
W. M. Branham, Ja som vzkriesenie a Život, 63-1118