Máš strach? Neboj sa, len ver!

Lebo nám nedal Boh ducha bojazlivosti, ale moci a lásky a zdravého rozumu. (2 Timoteovi 1:7)

Strachu nieto v láske, ale dokonalá láska vyháňa strach, pretože strach má trápenie, a ten, kto sa bojí, nie je dokonaný v láske. (1 Ján 4:18)

Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové. (2 Korintským 5:17)

A tak teraz už nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha. Lebo zákon Ducha života v Kristu Ježišovi ma oslobodil od zákona hriechu a smrti. (Rímskym 8:1,2)

Prečo sa báť smrti?

Netreba sa báť smrti. No, samozrejme, my ... nikto z nás nechce to, čo nazývame, zomrieť. Ale viete, že keď je človek znovuzrodený, že nemôže zomrieť? Ako môže mať večný život a potom zomrieť? Nemôže. Jediné, čo smrť ... Slovo smrť znamená oddelenie. Teraz bude človek oddelený z prítomnosti našich očí. Ale je stále v prítomnosti Božej, a stále bude. Tak to nie je nič ťažké. Smrť je slávna vec. Smrť je to, čo nás berie do prítomnosti Božej. 

W. M. Branham, z kázne "List Židom 2. kapitola - 3. časť", 57-0828

Niet žiadneho odsúdenia pre skutočného veriaceho

Počúvaš posolstvo, sleduješ Ohnivý Stĺp a máš to požehnané uistenie: “Prešiel som zo smrti do života.” Žiadne... preto už niet vôbec žiadneho odsúdenia. “Ak nás neobviňuje naše srdce, potom máme svoje žiadosti...” Vieme, ale keď je v našom srdci hriech, potom nás to odsudzuje, takto sme nemuseli ani začať. Musíte sa oslobodiť hriechu a ten jediný spôsob ako sa oslobodiť od hriechu je dostať sa do Neho. To je to jediné prikrytie, ktoré na hriech existuje, to je Kristus. Pamätajte, krv zmluvy, krv zmluvy nie je uznaná bez Znaku. Vy nemôžete, nebudete... Poviete, “No, bol som od vecí oddelený.” To nie je Znak. Duch je Znakom, Duch Kristov na vás, verte tomu.

W. M. Branham, z kázne "Znak", 63-0901M

Požehnané uistenie skrze Ježiša Krista, ktorý je naším Obhajcom a Sudcom

Čo ak by si spáchal zločin a mal by si ísť na federálny súd a vedel by si, že ak ťa označia za vinného, zomrieš, pôjdeš na elektrické kreslo alebo do plynovej komory alebo akýkoľvek spôsob verejnej popravy by pre teba mali; možno obesenie ale také niečo, utýranie, akýkoľvek bol trest a ty by si vedel, že si vinný... Ty vieš, že si vinný a musíš zomrieť, ak si nezoženieš nejakého obhajcu, ktorý by ťa reprezentoval a dostal z toho von. No a ty by si chcel toho najlepšieho obhajcu, akého by si mohol zohnať. A potom, keby si získal obhajcu, ktorý by bol dobrý, chytrý, cítil by si, že tvoj prípad trochu... mohol by si trochu odpočívať, lebo máš obhajcu. Ale stále by tam bola otázka, či by tento obhajca dokázal zmeniť názor sudcu alebo poroty. Ak by to tento obhajca so svojou chytrou rečou a poznaním zákonov mohol zmeniť, a obhájiť tvoj prípad a dokázať, že by si mal žiť... Ale stále napriek jeho veľkej autorite a veľkej reči, ktorú by mohol viesť a napriek tomu dojmu, ktorý by mohol urobiť na porotu alebo na sudcu, ty by si.. ty by si... možno by si mohol na pár minút trochu odpočívať, ale stále by tam bola v tvojej mysli otázka: “Dokáže to?”

Ale v tomto prípade, Sám Sudca sa stal našim Obhajcom. Boh sa stal Človekom. Žiaden obhajca by to nedokázal. Nemohli by sme žiadneho takého nájsť. Mojžiš a zákon, proroci, nič by to nemohlo urobiť. Tak sa ten Sudca stal Porotou aj Obhajcom a Sám Sudca vzal spravodlivosť svojho vlastného zákona do svojich rúk a Sám zaplatil tú cenu, ako viac zabezpečení by sme mohli byť? A On poslal späť na nás Svoj vlastný Život ako Svedka, že On to prijal. Aká bezpečnosť! “Áno, i keby som šiel dolinou tôni smrti, nebudem sa báť zlého, lebo Ty si so mnou...”

Keď sa On stáva Sudcom, Porotou a Obhajcom, On náš prípad obhájil. My, súc nájdení vinní skrze Jeho vlastný zákon a On prišiel a zaujal miesto tej vinnej osoby, ktorá bola v svätostánku. On vzal jej hriech, On to vzal na Seba a zomrel a zaplatil cenu a prelial Svoju Krv a poslal späť Svoj vlastný Znak: Svoj vlastný Život. My sme dokonale... ten prípad je uzavretý. Pre veriaceho už nie je žiaden hriech. Ó, Bože, buď milostivý. Ak to ľudia nemôžu vidieť... že ten prípad je uzavretý. “Ten, kto čuje moje Slová a verí v Toho, ktorá ma poslal, má večný Život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do Života.” Tam je ten prípad. Prípad je uzavretý; nie je tam čo riešiť. Amen. Potom sme v bezpečí... v bezpečí s použitým Znakom, keď tam na dvere začína udierať smrť, ona nemá žiadnu vládu.

W. M. Branham, z kázne "Znak", 63-0901M

Oddelenie

Tak budú bezbožní uvrhnutí do pekla (Hades alebo hrob) a peklo do ohnivého jazera. Oddelení od Boha. Aké strašné to bude!

Ale so spravodlivými to tak nebude. Nemusia sa báť. Boh ich vykúpil. Oni sú v Jeho lone. Oni sú víťazi. A kto je ten, kto víťazí? Ten, kto verí, že Ježiš je Kristus.

Prečo tento víťaz, tento veriaci unikne a pôjde do ríše večného života a šťastia? Pretože Ježiš zaplatil cenu, aby nás vykúpil z hriechu. On vyplnil tú medzeru oddelenia a nás, ktorí sme boli ďaleko, učinil blízkymi skrze Krv.

A oni nikdy neprídu k odsúdeniu. Nikdy nebudú v tom ohnivom jazere. Nikdy sa nemôžu stratiť, lebo On žiadneho z nich nestratí. Ani jeden z vykúpených nebude nikde inde, iba tam, kde je Ježiš.  

Viete, prečo to tak je? Poviem vám na to príklad. Mám malého chlapca, Jozefa. On je časťou mňa, bez ohľadu na to, čo sa deje. Keby som bol bohatým človekom, to najhoršie, čo by som mohol urobiť, by bolo, že by som ho vydedil. Ale nijako by som ho nemohol zaprieť. To by som nemohol, lebo on je časťou mňa. Urobme krvnú skúšku. Porovnajme jeho krv s mojou. To dokáže, že Jozef je môj syn. On je môj.

Je to krvná skúška, ktorá ukazuje, či patríte Bohu alebo nie.

W. M. Branham, úryvok z knihy Výklad siedmich cirkevných vekov 7CV

Pozícia veriaceho v Kristovi nedáva miesto strachu

Keď cirkev zaujíma svoju pozíciu, my sme povolaní k adopcii za synov skrze Ducha Svätého. A keď každý človek zaujíma svoju pozíciu, to, do čoho ho Boh povolal a stojí až do konca svojej cesty, ide za tými stratenými...

Po prvé, Pavol berie odtiaľ všetok strach. Takže teraz, ak ste povolaní, ak to nemáš len vytvorené vo svojej mysli skrze nejakú teológiu; ak si skutočne narodený z Ducha, potom ťa Boh predurčil pred založením sveta, zapísal tvoje meno do Bránkovej Knihy Života a teraz prichádzame, aby sme boli posadení v nebeských miestach v Kristu Ježišovi. "Svätý ľud, svätý národ, zvláštny ľud, kráľovské kňažstvo, obetujúce duchovné obete Bohu, to jest ovocie našich rtov, oddávajúce chválu Jeho Menu."

Ľudia prichádzajú a hovoria, "Tí ľudia sú blázniví." Isteže sú; múdrosť Božia je pre ľudí bláznovstvom a múdrosť ľudská je bláznovstvom u Boha. Oni sú v protiklade jeden k druhému.

Ale skutočne Duchom naplnená cirkev, plná moci Božej, spolu posadení v nebeských miestach, obetujúci duchovné obete, chvály Bohu, Duch Boží sa pohybuje medzi nimi a rozlišuje hriech a vyvoláva spomedzi nich tie veci, ktoré sú nesprávne, urovnáva to a napráva. Prečo? V Božej Prítomnosti je vždy tá krvavá Obeť.

Pamätajte, prešli sme cez to dnes ráno. Vy ste neboli spasení Krvou, Krv vás zachováva spasených. Ale vy ste boli spasení milosťou, skrze vieru; tým, že ste tomu uverili. Boh zaklopal na vaše srdce, pretože vás predurčil. Vy ste sa pozreli hore a uverili ste tomu a prijali ste to. A teraz, Krv robí zmierenie za vaše hriechy. Pamätajte, povedal som, "Boh neodsudzuje hriešnika za to, že hreší." On je od počiatku hriešnikom. On odsudzuje kresťana za to, že hreší. A pretože ho On odsúdil, Kristus vzal naše odsúdenie. Takže nieto žiadneho odsúdenie tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha. A ak urobíte niečo nesprávne, to nie je dobrovoľne. Vy nehrešíte dobrovoľne. Človek, ktorý dobrovoľne hreší, ide ďalej a dobrovoľne hreší, ten ešte nikdy nevošiel do toho Tela. Ale človek, ktorý tam raz je, on je mŕtvy a jeho život je skrytý v Bohu skrze Krista, zapečatení Svätým Duchom a diabol ho ani nemôže nájsť, on je tam tak hlboko. On by musel odtiaľ vyjsť predtým, ako by ho diabol mohol dostať, lebo vy ste mŕtvi.

Povedzte mŕtvemu človeku, že on je pokrytec a hľaďte, čo sa stane. Kopnite ho do boku a povedzte mu, "Ty starý pokrytec, ty..." On nepovie ani slovo. A to je pravda, on tam bude len ležať.

A človeka, ktorý je mŕtvy v Kristovi, môžete nazývať pokrytcom, môžete ho nazývať ako chcete, on sa nikdy na to nerozhorčí. A ak sa niečo také udeje, on sa niekde utiahne a bude sa za vás modliť. To je pravda. Ale ó, toľkí z nich sú tak veľmi nažive. To je to, na čo myslím; my by sme mali pochovávať mŕtvych ľudí. Tí, ktorí sú mŕtvi v Kristovi, tých pochovávame vo vode. Niekedy pochovávame príliš mnoho ľudí, ktorí sú nažive: príliš mnoho zlosti a roztržiek a je toho v cirkvi, toľko. Ale my to nevieme oddeliť, ale Boh vie. On pozná Svoj ľud. On pozná Svoje  ovce. On pozná každý hlas. On pozná Svoje deti. A On vie, koho môže vyvolať, On vie, koho predurčil. On vie, komu On dal tieto veci, skrze čo sa On dáva poznávať. Ako On... Boh môže dôverovať Svojim deťom v tom, čo majú robiť a On vie, že oni to presne tak urobia. Veríte, že Boh to robí?

W. M. Branham, z kázne "Adopcia, 4. časť - Adopcia alebo umiestnenie, 60-0522E

Boh nám dal z milosti cez proroka nazrieť za oponu času

No, mnohí z vás viete, že Pán mi dáva videnia, tisíce videní. Najväčšie veci ... Voľakedy som mal strach zo smrti. Asi pred tromi rokmi, videli ste časopis kresťanských obchodníkov. „Za záclonou času." Uvedomujem si, že nemusím prežiť túto noc. Možno vás tu už viac v živote neuvidím. Ale toto je pravda. Neviem, či by som to nazval videnie alebo čo to bolo. Raz ráno, nedávno, práve som sa zobudil; Prišiel som zo zhromaždení a moja žena tam ležala a spala.

Opýtal som sa: „Drahá spíš?" Ona stále spala. Viem, museli sme vstať a vypraviť  deti do školy. Dal som si takto ruky dozadu a povedal som si:

„No, Bill Branham, vieš že ti minulo päťdesiat? Ak chceš urobiť niečo pre Pána, radšej sa poponáhľaj, pretože nemáš príliš veľa času."

Pomyslel som si: „Ó, dúfam, že budem môcť žiť aby som videl príchod Pána Ježiša."

Stále som si to tak myslel, že keď zomrieme, uvidím ... Ako brat tu, poviem ...

„Hej, ty si raz tam na zemi kázal v mojom zbore, brat Branham."

Ale on je duch. Nemohol by som mu potriasť ruku, pretože jeho ruka je tam v hrobe zhnitá. Moja tiež. Tak som o tom zvykol uvažovať.

Ale v to ráno, keď som cítil, že niečo na mňa prichádza a ja som myslel - obyčajne ako keď prichádza videnie - a pozrel som sa, a pozrel som sa a pomyslel som si:

„Ó, čo je toto?" A díval som sa na veľké zelené kopce a videl som ako zovšade prichádzali mladé ženy, desaťtisícové, stotisícové zástupy. A oni všetky prichádzali, dlhé vlasy im viseli na chrbát, v bielych rúchach, bosé, kričali, volali - Náš brat!"

Pomyslel som si: „No toto je divné."

A otočil som sa a pozrel som sa a tam som ležal; a tam na posteli ležala moja žena.

Povedal som: „No, viete čo, zomrel som. To je to čo sa stalo. Zomrel som."

Povedal som si. „Možno som dostal srdcový infarkt alebo niečo. Zomrel som. Tam leží moje telo."

Ležal som tam takto s rukami za hlavou, ako stuhnutý.

Pomyslel som si: „No, to nie je odo mňa ani dvadsať stôp (okolo 6 m.). "

A tam som sa pozeral; rozmýšľal som: „Tam je moja žena, tam je všetko; tam na posteli visí moja košeľa."

Rozmýšľal som: „Tu som."

Znovu som sa pozrel okolo a tieto ženy všetky prichádzali; a oni boli ... A pozrel som sa a z tejto strany som uvidel prichádzať mojich bratov, všetci skutoční, všetci vyzerali ako mladí muži. Volali: „Náš drahý brat!" No, nevedel som čo si mám myslieť.

Pomyslel som si: „Toto je zvláštne."

Pozrel som sa na seba a ja som tiež nebol starý; bol som mladý.

Pomyslel som si: „Toto je zvláštne." Je toto videnie?"

Uhryzol som sa do prsta a pomyslel som si, „Nie! toto nie je také videnie aké som mával."

A potom, tu hore sa začalo so mnou niečo rozprávať a povedal: „Vošiel si ku svojim ľuďom."

A pomyslel som si: „Ku mojim ľuďom? Títo všetci sú Branhamovci?"

On povedal: „To sú tvoji obrátení ku Kristovi."

A tieto ženy ... Viete stále ma považovali ... Nazývali ma protivník žien, ja ním nie som (viete?), pretože verím ... Vidíte? Nemám rád nemorálne, neslušné; Mám rád skutočné, opravdové sestry v Kristovi. Ak tak, v poriadku.

Mám nejaké jazvy, keď som bol dieťa. Viem o veciach, ktoré sa stali, ktoré ma tak trochu tak obrátili. Ale to bola všetko Božia práca, ktorý ma formoval pre túto hodinu. Vidíte?

No, myslím, že skutočná ozajstná sestra, nie je nič krajšieho. Ak Boh môže dať mužovi niečo lepšie okrem spasenia, dáva mu ženu. Vidíte? A tak potom, ak mu mohol dať niečo lepšie, On to urobil. A potom, keď vidíte niektoré z nich, ako odbočili a ani sa nesprávajú ako manželky, neverné svojím manželským sľubom a ich muži tak isto. Pamätajte, ste zaviazaní pokiaľ žijete jeden druhému. Čo Boh spojil na zemi je spojené tiež v nebi. Vidíte?

A tak, potom som to videl. A tieto ženy bežali ku mne a objímali ma a nazývali ma bratom. No, to boli ženy, ale tam na tom mieste nikdy nemôže byť hriech. Vidíte? To boli ženy, ale vidíte, čo nás teraz spravilo ... žena so žľazami, so ženskými žľazami, a muž s mužskými žľazami; to je kvôli vychovávaniu detí. Tam to nebude, oni všetci budú jednej žľazy, ale stále budú mať formu ... svoju zemskú podobu, ktorú mali tu budú mať tam, ale tam nikdy nemôže byť hriech. Vy ste všetci rovnakí. Tam sa už nebudú vychovávať deti. Vidíte? Je to tak. Tak to bude.

A tak som sa pozrel a tieto ženy ... Oni ma zodvihli, títo bratia a postavili ma na nejaké miesto. Povedal som: „Prečo to robíte?" Povedal: „Na zemi si bol vodcom." A povedal: „Ty ... toto sú ľudia ..."

A prichádzala tam nejaká žena. Povedala: „Náš drahý brat." Veľmi pekná žena, keď prešla okolo, tento hlas, niečo povedalo: „Pamätáš si ju?" Povedal som: „Nie!" Povedal: „Priviedol si ju ku Kristovi, keď jej minulo deväťdesiat. Vidíš? Či rozumieš, prečo povedala, drahý brat?" A ja som povedal: „No, či idete ..." Oni povedali: „Nie, my tu čakáme." Povedal som: „Dobre, keď som sem prišiel, chcem vidieť Ježiša." Povedal: „Teraz Ho nemôžeš vidieť. Toto je miesto Písma, ktoré hovorí „duše pod oltárom." On je trošku vyššie. Jedného dňa sa On vráti. My pôjdeme naspäť na zem. My tu nejeme ani nepijeme."

Povedal som: „Chcete povedať, že tohoto som sa bál? Prečo toto ..." Nie je slovo, ktoré by to opísalo, priatelia. To je ... „Dokonalosť" to nevyjadrí. „Vznešenosť," nieto žiadne anglické slovo, ktoré by som poznal, vôbec žiadne slovo, ktoré by dokázalo vyjadriť čo to je. To je povyše všetkého čo poznám. Tam on bol; tam nebola žiadna choroba, ani žiaľ. Nemôžete zomrieť; nemôžete zhrešiť. To bolo proste dokonalé, proste dokonalé. Priatelia, nesmiete, nesmiete to minúť.

Pamätajte ... A keď som bol malý chlapec, videl som videnie pekla, ako malý chlapec. A viete ako dámy dnes (lepšie povedané, ženy, dáma by nerobila niečo také) maľujú si oči ako vlk alebo niečo také, to modré pod očami. Videl som to. Ponáral som sa. Ako malý chlapec, bol som podstrelený a ležal som v nemocnici a zomieral som. A stále som vedel, že existuje Boh. Pamätám sa na prvú modlitbu, ktorú som sa kedy snažil modliť, jediné čo som mohol povedať ... Nikdy predtým som toto nehovoril; Cítim aby som to teraz povedal. Bol som podstrelený, ležal som tam v poli a zomieral; jedinú obhajobu, ktorú som mohol povedať Bohu, povedal som: „Pane Ty vieš, že som nikdy nespáchal cudzoložstvo." Vidíte? Ako malý chlapec okolo pätnásť ročný, snažil som sa žiť správne. A povedal som, „Žil som čisto," a to bolo všetko čo som mohol povedať. To bola všetká zásluha, ktorú som mu mohol ponuknúť.

A ako som tam ležal, keď som ... Doktor odišiel odo mňa a ja som cítil, ako sa ponáram do tmavej večnosti a vyzeralo to ako ... A kričal som na otca. „Och, ocko, pomôž mi!" Nebolo tam žiadneho ocka. „Mama, pomôž mi." Mamy tam nebolo. „Bože, pomôž mi!" Nebolo tam Boha. To bolo proste nekonečné, strašné, ó, hrôza. Byť v horiacom, plápolajúcom pekle by bolo príjemnejšie než toto. A padal som cez to, myslel som, „Ó!" Znovu a znovu takto. A dostal som sa na miesto - dym a temnosť a choroba a och, taký pocit. A to bola na mne smrť. A mohol som vidieť tie ženy, ako prichádzali ku mne s takými vymaľovanými očami. No pamätajte, to bolo pred štyridsiatimi piatimi rokmi - alebo pred štyridsiatimi rokmi. Idúc ... oni išli „Ú, ú, ú". Povedal som: „Či tu mám byť naveky?" „Naveky."

Povedal som: „Ó, Bože, keď mi dáš aby som sa stadeto dostal, už sa nikdy viac nebudem za Teba hanbiť. Nikdy sa nebudem hanbiť. Bože, prosím, daj mi šancu." A prvé čo viete, pocítil som, že prichádzam naspäť. A doktor bol vyľakaný, pretože srdce mi bilo len sedemnásť krát za minutu. Vykrvácal som. Ležal som vo svojej vlastnej krvi. A bol som zvedavý, či sa to raz stane.

W. M. Branham, z kázne "Veci, ktoré sa majú stať", 65-1205

Ľudia skrze strach donútení uctievať - babylonský spôsob

Či sa nepamätáte ako ten Nimrod, ten pokrytec, staval svoju veľkú vežu a spravil aby všetky tie malé mestá platili tomu daň? Babble a Bábeľ to je to isté. To len zmieňa svoje mená a - ako to vystupuje. To je - Rím je teraz Babylon. A celý svet je privedený do Babylonu a je tam privedený skrze Svetovú Radu Cirkví, ktorá donúti každého aby sa jej poklonil. A prijmete znamenie šelmy a ani nebudete vedieť čo ste urobili, pretože ... Ale tí, ktorí sú vyvolení budú počuť Slovo a vyjdú z toho.

W. M. Branham, z kázne "Boh tohoto zlého veku", 65-0801

Keď raz Nicejský koncil obrátil moc politického Ríma na cirkev, zdalo sa, že neexistujú hranice, kam táto Prvá kresťanská cirkev môže zájsť. Meno kresťan, ktoré pôvodne prinášalo prenasledovanie, sa teraz stalo menom prenasledovateľov. Bolo to v tomto veku, keď Augustín z Hippo (354-430) vydal predpis, že cirkev by mala a MUSÍ použiť násilie, ak je to potrebné, aby svoje deti priviedla späť do stáda, a že je to v súlade so Slovom Božím zabíjať heretikov a odpadlíkov. Vo svojej polemike s Donatistami napísal... “Je skutočne lepšie, že ľudia sú vedení k uctievaniu Boha vyučovaním, ako by k tomu mali byť donútení strachom z potrestania alebo bolesti, ale to neznamená, že pretože ten prvý spôsob utvára lepšieho človeka, tak by sa mali tí, ktorí sa tomu nechcú poddať, prehliadať. Lebo mnohí našli výhodu v tom (ako sme to dokázali a denne dokazujeme vlastnou skúsenosťou), že sú najprv prinútení strachom alebo bolesťou, aby mohli byť potom ovplyvnení učením, aby mohli dokončiť skutkom to, čo sa už naučili v slove... zatiaľ čo lepší sú tí, ktorí sú vedení priamo láskou, početnejší sú istotne tí, ktorí sú naprávaní strachom. Lebo kto by nás len mohol viac milovať než Kristus, ktorý položil Svoj život za ovce? A predsa po povolaní Petra a ostatných apoštolov jedine skrze Svoje Slová, keď prišiel povolať Pavla, neprinútil ho iba Svojím hlasom, ale ho dokonca zrazil k zemi Svojou mocou, a tým mohol násilne priviesť toho, kto zúril uprostred temnoty nevery, a aby sa dožadoval svetla srdca, ranil ho najprv telesnou slepotou očí. Prečo by potom Cirkev nemala použiť moc, aby donútila svojich stratených synov k návratu? Sám Pán povedal: ‘Choďte von medzi ohrady a ploty a donúťte ich, aby vošli.’ Preto má byť moc, ktorú Cirkev získala Božským určením vo svojej pravej dobe skrze náboženský charakter a vieru kráľov, nástrojom, ktorým sú tí, ktorí sa nachádzajú na cestách a medzi plotmi - čo je v kacírstvach a rozkoloch - donútení vojsť, tak nech v tom nevidia chybu, keď sú donucovaní.”

Babylon

Všimnite si, v Biblii nie je nič, čo by znázorňovalo denominácie, okrem Babylonu. A Babylon založil Nimrod a Nimrod bol odpadlík. A on tam mal hromadu žien, ktoré mali byť jeho kráľovné, to boli prorokyne. Oni si dokonca myslia, že Balám pochádzal z tej skupiny, oni mali pôvody a tak ďalej. Oni uctievali, viete (mnohí z vás školákov, ktorí ste čítali Hislopove Dva Babylony, a tak ďalej a históriu cirkvi), a ako oni - ako to oni robili. A mali ženy, ktoré robili toto a ženy ... bohyne a všetko také, a to bolo nútené náboženstvo. Každý, každé mesto okolo Babylonu bolo prinútené prísť do Babylonu, aby sa klaňalo pod Nimrodom na veži. Vidíte? Je to tak. Oni boli nasilu nútení aby to robili, v Bábeľ. Tam prichádza zmätok.

W. M. Branham, z kázne "Jediné Božie pripravené miesto na uctievanie", 65-1128M

Jediný, ktorý môže dať pokoj, útechu a odvahu

Zjavenie 1:17-18: “A keď som ho uvidel, padol som k jeho nohám ako mŕtvy, a položil na mňa svoju pravú ruku a povedal mi: Neboj sa! Ja som prvý a posledný a ten Živý. A bol som mŕtvy, ale hľa, som živý na veky vekov. Ameň. A mám kľúče pekla i smrti.”

Žiaden človek by nemohol zniesť plný účinok tohoto videnia. Úplne stratiac svoju silu, padol Ján k Jeho nohám ako mŕtvy. Ale ruka Pánova sa ho láskyplne dotkla a žehnajúci hlas povedal, “Neboj sa, neľakaj sa. Ja som prvý a Posledný. Ja som Ten živý a bol som mŕtvy a hľa, som živý na veky vekov.” Čoho sa báť? Súd, ktorý na Neho padol na kríži, v hrobe, a keď zostúpil, bol za nás. On na Seba vzal celé bremeno rany hriechu, a preto už teraz nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi. Vidíte, aká istota, náš “Prímluvca” je naším “Sudcom”. On je oboje, “Prímluvca” i “Sudca”. Ako sudca, “tá záležitosť je vybavená” - je dokonané. Preto už niet žiadneho odsúdenia. Prečo by sa mala cirkev báť? Ktoré zasľúbenie On kedy nebol schopný pred nami dokázať? Prečo by sme sa mali báť odsúdenia alebo smrti? To všetko bolo premožené. On je ten mocný víťaz. Tu je Ten, ktorý premohol oba svety, ten viditeľný i ten neviditeľný. Nie ako Alexander, ktorý si podmanil svet v tridsiatich troch rokoch a už nevedel, kam sa vydať, aby si podmanil niečo ďalšie, a preto zomrel ako obeť hriechu svojho rozmarného života. Nie ako Napoleon, ktorý si podmanil Európu a nakoniec bol porazený vo Waterloo a vyhnaný na Elbu, aby sa mohol presvedčiť, že je porazený. Ale nič nemohlo premôcť Krista. On, ktorý zostúpil, teraz vystúpil nado všetko a bolo Mu dané meno, ktoré je nad každé meno. Áno, On premohol smrť, peklo a hrob a má od nich kľúče. Čo On rozviaže, je rozviazané, a čo On zviaže, je zviazané. Nič na tom nemôže byť zmenené. Nebolo žiadneho víťaza pred Ním a nebude žiaden iný okrem Neho. On jediný je Spasiteľ, Vykupiteľ. On je Ten JEDINÝ Boh a Jeho Meno je “Pán Ježiš Kristus”.

“Neboj sa, Ján! Neboj sa, malé stádečko! Všetko, čo Ja Som, toho ste vy dedičmi. Všetka moja moc je vaša. Moja všemohúcnosť je vaša, pretože stojím vo vašom strede. Neprišiel som, aby som priniesol strach a sklamanie, ale lásku, povzbudenie a zdatnosť. Daná Mi je všetka moc a ona patrí vám, aby ste ju používali. Vy hovorte Slovo a Ja Ho budem uskutočňovať. To je Moja zmluva a ona nemôže nikdy sklamať.”

Zjavenie 2:10: “Nič sa neboj toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol uvrhne niektorých z vás do žalára, aby ste boli zkúsení, a budete mať súženie desať dní. Buď verný až do smrti, a dám ti korunu života.”

Zakaždým, keď Pán používa tieto slová, “Neboj sa”, je na blízku nejaké stretnutie, ktoré bude mať za následok veľké nebezpečenstvo, utrpenie a núdzu. On nehovorí hrubo a úsečne, “Prichádza súženie.” To by človeka vystrašilo. Ale ako matka, ktorá ide zhasnúť svetlo, jemne hovorí svojmu dieťaťu, aby sa nevystrašilo, “Teraz sa neboj, lebo svetlo zhasne a bude tma, ale pamätaj, že som tu s tebou.” Tak On hovorí, “Nebojte sa človeka ani toho, čo vám môže urobiť. Ja som s vami a Moja milosť je vám dostatočná. Keď budete prechádzať cez vody, nezatopia vás. Ani v smrti nie ste porazení. Ste viac ako premožitelia.”

Ten veľký apoštol Pavol zo skúsenosti poznal skutočnosť týchto slov a v liste Rimanom 8:35-39 napísal: “Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Či súženie alebo úzkosť alebo prenasledovanie alebo hlad alebo nahota alebo nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: Pre Teba sme usmrcovaní celý deň; považovaní sme za ovce na zabitie. Ale v tom vo všetkom statne víťazíme skrze Toho, ktorý nás zamiloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vrchnosti, ani moci, ani prítomné, ani budúce veci, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani niktoré iné stvorenie nebude môcť odlúčiť nás od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.”

W. M. Branham, úryvok z knihy Výklad siedmich cirkevných vekov 7CV

» Odovzdaj sa Mu, On ti dáva omilostenie!