Poďte, plesajme Hospodinovi! Pokrikujme s radosťou skale svojho spasenia! Predídime jeho tvár s chválou! Pokrikujme mu radostne žalmy! Lebo Hospodin je silný Boh veľký a veľký Kráľ nad všetkými bohmi, v ktorého ruke sú nevystihlé hlbiny zeme, a končiare vrchov sú jeho. Jeho je more, a on ho učinil, i sušinu sformovali jeho ruky. Poďte, klaňajme sa a padnime na kolená, kľakajme pred Hospodinom, svojím učiniteľom. (Žalm 95:1-6)Jeden človek mi raz povedal, “Brat Branham, 'vykúpiť' znamená,“ povedal, “že diabol ma umiestnil do záložne. A Pán Ježiš ma vykúpil.“ Pomyslel som si, že to bolo pekne povedané a tiež správne. Diabol ťa umiestnil v záložni, ale Ježiš ťa nadobudol a vykúpil.
A vždy musí byť zaplatené výkupné, keď je čokoľvek vykúpené. A Ježiš bol naším Výkupným. Boh Ho poslal a učinil Ho na podobu hriešneho tela, a predsa On bol Emanuel. Stvorená Krv prebývala v Ňom a On dal Svoju Krv ako cenu za výkupné, aby nás vykúpil naspäť do zmierenia s Bohom, aby sme s Ním mohli chodiť ako na počiatku. Na začiatku, keď človek nemusel mať náhradu za seba, Boh zaopatril všetko, čo potreboval. Ale po tom, čo sa stal ľahkomyseľným a nedbalým a dopustil sa zlého a hriech ho oddelil od Boha, potom bol odkázaný sám na seba.
A teraz, Ježiš prišiel, aby vykúpil tohoto človeka naspäť do starostlivých rúk milujúceho Otca: Vykúpil, priviedol naspäť, vrátil, postavil do pozície.
Čo je to za nádherná myšlienka, keď môžeme dnes večer vedieť, že v dni, v ktorom žijeme, keď sa zdá, že základy všetkých prirodzených vecí sa rozpadajú, a my máme pevnú skalu spasenia, že sme boli vykúpení drahou Krvou Pána Ježiša Krista. Akú radosť to dáva do srdca človeka, ktorý má účasť na týchto večných požehnaniach, ktoré Boh naširoko rozlial v našich srdciach skrze Ducha Svätého. Čo za obraz. Čo za milovaná útecha to je.
W. M. Branham, Moc diabla, 55-1005