Všetky stezky Hospodinove sú milosťou a pravdou tým, ktorí ostríhajú jeho smluvu a jeho svedoctvá. Pre svoje meno, Hospodine, odpusti moju neprávosť, lebo je veľká. - Ktorý a jaký je to človek, ktorý sa bojí Hospodina? Toho vyučuje ceste, ktorú má vyvoliť. Jeho duša bude prebývať v dobrom, a jeho semä obdrží dedične zem. Tajomstvo Hospodinovo je známe tým, ktorí sa ho boja, a jeho smluva je nato, aby im ju dal vedieť. Moje oči hľadia vždycky k Hospodinovi, lebo on vyvodí moje nohy zo siete. Pohliadni na mňa a zmiluj sa nado mnou, lebo som osamelý a strápený. Rozmnožily sa súženia môjho srdca; vyveď ma z mojich úzkostí. Vidz moju biedu a moje trápenie a odpusť všetky moje hriechy. Vidz mojich nepriateľov, lebo ich je mnoho, a nenávidia ma ukrutnou nenávisťou. (Žalm 25:10-19)
Omilostenie mi pripomína jeden príbeh, ktorý som raz čítal o Revolučnej vojne, verím, že to bolo, že tam bol jeden muž, vojak, peší vojak, ktorý urobil niečo, čo bolo... Súd ho uznal vinným a bol odsúdený na zastrelenie. Myslím, že to bolo zanedbanie jeho povinností v čase bitky. A on mal byť zabitý zastrelením.
A jednému chlapíkovi ho bolo tak ľúto, až sa nakoniec vydal na cestu k veľkému prezidentovi Lincolnovi. Lincoln, ktorý bol kresťanský džentlmen... Hovorili, že vyliezal na svoj koč, keď ho stretol ten posol. A on padol na svoje kolená a povedal, „Pán Lincoln, prezident Spojených štátov, milý pane,“ povedal, „Prosím o milosť pre jedného vojaka, viem, že ste Kresťan, a viem, že máte vo vašom srdci súcit pre vyčerpaných.“ Povedal, „Môj priateľ bol na poste povinností, kde bol umiestnený, ale keď zbrane hučali a kanóny strieľali, zľakol sa a opustil svoje povinnosti. Pán Lincoln, on to nechcel urobiť. On je dobrý muž. A teraz, o týždeň odo dnes on musí zomrieť zastrelením. Nie je žiaden spôsob, ako ho zachrániť, okrem toho, že vy podpíšete jeho omilostenie.“
Pán Lincoln so slzami v očiach vytiahol z vrecka kúsok papiera a napísal naň, „Ja, Abrahám Lincoln, omilosťujem tohoto muža z toho-a-toho, a nezomrie.“ a podpísal sa pod tým svojím menom.
A ten muž mu dal Božie požehnanie a vrátil sa naspäť do väzenia a povedal svojmu priateľovi, „Mám tvoje omilostenie.“ A vytiahol ten kúsok papiera a ukázal mu ho.
A ten muž povedal, „Nevysmievaj sa zo mňa. Ja som tu odkázaný na smrť, a ty potom prídeš s niečím takým? Neverím tomu. Skrátka tomu nemôžem veriť. Nie je to tak. Hocikto by sa mohol podpísať ako 'Abrahám Lincoln.'“
On povedal, „Ale to je prezidentov podpis.“ Povedal, „Si omilostený.“
A on sa obrátil a odišiel preč. A ten muž zomrel zastrelením.
A potom je tu prepustenie od Abrahám Lincolna, prezidenta Spojených štátov, na prepustenie toho muža, a napriek tomu ho zastrelili. Tak to bolo prešetrované na Federálnom súde, a tu bolo rozhodnutie: Omilostenie nie je omilostením, kým nie je prijaté ako omilostenie.
Tak, dnes večer to, čo som prečítal, že Boh nám dáva všetky veci a dáva nám omilostenie, to je omilostenie tým, ktorí chcú prijať Božie Slovo ako omilostenie. Ale to nie je len to čítať; to neznamená, že ste omilostení. To znamená, že to musíte prijať ako svoje omilostenie, že Boh dal Svojho Syna, aby zomrel namiesto vás, a potom je to omilostenie.
W. M. Branham, Omilostenie, 63-1028