Keď Boh posiela Svätého Ducha a klope na dvere človeka a on To úmyselne odmieta, raz To odmietne naposledy. A potom nebudete privilegovanou osobou. Môžete sedieť v cirkvi a počúvať Evanjelium a súhlasiť s Evanjeliom. Môžete urobiť tak veľa, ako povedať, „Viem, že je to pravda,“ ale nikdy na to nepoložíte prst, aby vám to pomohlo. Vidíte? Vy to len počúvate, lebo hovoríte, „Verím, že je to správne.“ To je len sympatizovanie s tým. Mohol by som povedať, „Verím, že je to desať tisíc dolárov.“ To neznamená, že ich mám. Vidíte? Mohol by som povedať, „To je dobrá studená voda,“ ale odmietnem ju piť. Viete, čo mám na mysli? A toto je Večný Život. A odmietnuť to urobiť, jedného dňa prekročíte tú hranicu medzi súdom a milosťou, a potom nebudete, nebudete mať to privilégium prísť a prijať to. Pre vás ľudí, ktorí sem prichádzate... Nie som zodpovedný za tých, ku ktorým hovoria iní kazatelia. Ale ak je to správne, dlžíte tomu svoj život. Čo viac by ste kedy mohli nájsť, čo by bolo pre vás užitočnejšie, než vedieť, že môžete mať Večný Život? Čo ak by som tu rozdával kapsule, ktoré by boli vedecky potvrdené, vedecky potvrdené, že táto kapsula môže spôsobiť, že by ste žili tisíc rokov? Nuž, musel by som sem dostať políciu, aby držali ten dav ľudí preč odtiaľto. Nemuseli by ste kvôli tomu robiť oltárne zavolanie, len by ste ich od toho museli odháňať. Žiť tisíc rokov... A jednako, vedecky dokázané, že večný Boh, všetka Jeho moc Jeho vzkriesenia, ktorá vám zasľúbila Večný Život, a Satan tam dá svoje legióny a drží vás od Toho preč. Vidíte? A predsa sa môžete dívať a byť dosť citliví, aby ste sa tomu pozreli do tváre a videli, že je to správne, a potom to odmietli. Vidíte? Niečo, nejaký druh výhovorky, „Je príliš teplo. Som príliš unavený. Urobím to zajtra.“ Skrátka nejaký druh výhovorky, to je všetko, čo oni robia. Tým, že odmietate deň navštívenia, to vás oddeľuje od Boha.Keď to počul ktorýsi zo spolustolujúcich, povedal mu: Blahoslavený, kto jie chlieb v kráľovstve Božom! Ale on mu povedal: Nejaký človek urobil veľkú večeru a pozval mnohých. A v hodinu večere poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo je už všetko hotové. Ale oni sa začali všetci jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím vyjsť a vidieť ho. Prosím ťa, omluv ma! A iný povedal: Kúpil som päť párov volov a idem ich zkúsiť. Prosím ťa, omluv ma. A zase iný povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prijsť. A sluha navrátiac sa zvestoval to svojmu pánovi. Vtedy sa rozhneval domáci pán a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchle do ulíc a uličiek mesta a uveď sem chudobných, chromých, krivých a slepých! A sluha povedal: Pane, stalo sa, jako si nariadil, a ešte je miesto. A pán povedal sluhovi: Vyjdi na cesty a medzi ploty a prinúť vojsť, aby sa naplnil môj dom! Lebo hovorím vám, že niktorý z tamtých pozvaných mužov neokúsi mojej večere. (Lukáš 14:15-24)
W. M. Branham, Je tvoj život hodný Evanjelia?, 63-0630E