#84 Boh nechce, aby sme boli smutní

 Inspiro, Rodinný oltár 2   17. mája 2022   admin


Počuli ste, že bolo povedané starým: Nezabiješ! A ktokoľvek by zabil, bude vinný, aby bol vydaný moci súdu. Ale ja vám hovorím, že každý, kto sa hnevá na svojho brata bez príčiny, bude vinný, aby bol vydaný moci súdu. A ktokoľvek by povedal svojmu bratovi: Ráka, [Prázdna (hlava), ničema] bude vinný, aby bol vydaný moci vysokej rady; a ktokoľvek by povedal: Blázon, bude vinný, aby bol uvrhnutý do ohnivého pekla. Teda keby si doniesol svoj dar na oltár a tam by si sa rozpamätal, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj tam svoj dar pred oltárom a idi, najprv sa smier so svojím bratom a potom prijdi a obetuj svoj dar. Buď dobre smýšľajúci a smier sa rýchle so svojím protivníkom, dokiaľ si s ním na ceste, aby ťa snáď nevydal protivník sudcovi, a sudca by ťa vydal hajdúchovi, a uvrhli by ťa do žalára. Ameň ti hovorím, že nevyjdeš odtiaľ, dokiaľ nezaplatíš aj posledného haliera. (Matúš 5:21-26)

Či nie sme dnes šťastní, že máme Boha, ktorý nám môže dať niektoré zo Svojich požehnaní, ktorý nám môže dať dobré veci, po ktorých túžime. Čo keby sme nemali žiadneho nebeského Otca?

Viete, hovoril som chlapcom chvíľu predtým, než som sem prišiel, povedal som im, že sa máme vždy tešiť. Boh nechce, aby ste boli smutní. Viete, čo robí zlá nálada? A tá stará nálada, to je jedna z najhorších vecí. Okolo šesťdesiat percent príčin všetkých chorôb je výbušnosť. Áno, tie záchvaty zlosti, ktorými sa necháš uniesť, pamätajte, to spôsobuje rakovinu, vredy alebo niečo podobné, keď to robíte. Keď máš niekoho po krk, „Viacej tam nepôjdem. Počkaj, až im poviem, čo si o nich myslím.“ V poriadku. Pamätaj, že ty si ten, ktorý za to bude platiť. Radšej buď šťastný. Tento príbeh hovorí, že jedna malá červienka raz ráno sedela na konári pískajúc na svojho malého kamaráta. A ten malý kamarát priletel dolu k nej a povedal,  „Vieš, trápim sa dnes ráno kvôli jednej veci.“ Povedala, „Čo?,“ povedala, „My, červienky, sa nikdy netrápime.“ Povedal, „Len som zvedavá, či tie úbohé stvorenia, ľudské bytosti, ktoré chodia so zamračenými tvárami, som zvedavá, prečo to je, možno, že oni nemajú nebeského Otca, ktorý nad nimi bdie, ako máme my, červienky.“ To je o tom. Nikdy ste nepočuli ani o jednej z nich, že by mala vysoký krvný tlak, že? Nie, nie je počuť žiadne volanie po prvej pomoci pre nich alebo podobne (Vidíte?), oni žijú na Bohom pripravenej ceste. To sme vždy my, ktorí robíme veci zle. My sme tí, ktorí poznáme vedu, viete, sme chytrí  ľudia. Vtáci sa nemenia. Viete, vtáci stále stavajú svoje hniezda ako v záhrade Eden, oni sa nemenia. Vidíte? My sme tí, ktorí sa menia. Židovský brat (teraz, keď je tu nejaký Žid, nemyslím to tak, som tiež Žid), tak viete, povedal, „Problém sú ľudia.“ Vidíte? Povedal, „Vták zletí dolu na cestu, aby chytil chrobáka. Prejde ho auto.“ Povedal, „To sú ľudia.“ Tak, to je tiež pravda. Vtáci majú právo na chrobáky, ale ľudia vymysleli autá a prejdú ho. Vidíte, povedal, „To sú ľudia.“ A to je zle. My sme tí, ktorí narušujeme svet. Boh ho učinil pre nás úžasný a krásny. Ale my sme ho našimi spôsobmi skazili. My sme tak vedeckí, viete, všetko musí byť presne tak, ako si my myslíme.

W. M. Branham, Neomylnosť Božieho Slova, 56-0404