Je jedna rodina, ktorá sa nazýva Wright. Brat Wood a ja sme ich tam išli navštíviť. Oni robia pre zbor víno na večeru Pánovu. Malá Edith sedela tam v izbe; malé chromé dievča, ktoré je choré celý svoj život, a tak my sme stále čakali, že ju Boh uzdraví. Jej sestra, vdova, jej muž bol zabitý; volá sa Hattie, veľmi pokorná malá žena. A zatiaľ čo sme pre nich išli s bratom Banksom zaobstarať zajaca, oni upiekli veľký čerešňový koláč a museli sme si sadnúť a jesť.
Sedeli sme všetci okolo stola, hovorili sme o tomto, to sa stalo práve pred pár dňami. A zatiaľ čo som sedel za stolom a rozprával o tomto, zrazu som povedal, „Čo to mohlo spôsobiť, že sa to stalo?" Povedal som, „Brat Wright, ty si starý muž, celý život si poľoval na veveričky. Brat Shelby, ty si špecialista v poľovaní na veveričky. Brat Wood, ty tiež. Ja na ne poľujem od detstva. Videli ste niekedy veveričku na javore a v tŕní agátov?”
„Nie, vôbec.”
Povedal som, „Oni tam jednoducho nie sú. Jediné, čo viem, to je jednoducho ten istý Boh. Keď Abrahám potreboval barana, On bol Jehova-Jirech, On si ho mohol zadovážiť.” Povedal som, „Verím, že to je to isté.”
A malá Hattie, ktorá tam sedela, povedala, „Brat Branham, to je úplná pravda!”
Ona povedala to pravé! Keď to povedala, Duch Svätý znovu vošiel do toho kanálu, každý z nich to pocítil. Postavil som sa a povedal som, „Sestra Hattie, tak hovorí Pán, ty si povedala to pravé slovo, ako tá žena sýroféničanka. Duch Svätý mi teraz hovorí a povedal mi, aby som ti dal žiadosť tvojho srdca.” Povedal som, „Ak som Boží sluha, ak to tak je, to sa stane. Ak nie som Boží sluha, potom som klamár a nestane sa to, som zvodca.” Povedal som, „Skús to teraz a presvedč sa, či je to Boží Duch alebo nie.”
Ona povedala, „Brat Branham,” (všetci plakali), povedala, „čo mám žiadať?”
Povedal som, „Máš chromú sestru, ktorá tam sedí.”
Mal som vo vrecku dvadsať dolárov, aby som jej ich dal, ktoré ona dala do daru v zbore. Tá žena za rok nezarobí na svojej malej biednej farme ani dvesto dolárov, má dvoch chlapcov. Jej chlapci boli vyložene svetskí chlapci školských rokov, viete, a mali drzé reči voči svojej matke; pätnásť, šestnásť roční. A, ó, oni tam stáli a smiali sa z toho, čo som ja hovoril.
A ja som povedal, „Máš otca a matku, ktorí tu sedia, sú starí. Nemáš dosť peňazí. Žiadaj o peniaze a budeš vidieť, či padnú do tvojho lona. Žiadaj o svoju sestru a budeš vidieť, či nevstane a nezačne chodiť.” Vedel som vtedy, ako Jób, že je tam jednoducho niečo, poznáte to, keď na to narazíte. Povedal som, „Viem! Stojím tu asi pred desiatimi ľuďmi, ak sa toto nestane, potom som falošný prorok.”
Povedala, „Čo si mám žiadať?”
Povedal som, „To je na tebe, aby si sa rozhodla. Ja to nemôžem urobiť za teba.”
Ona sa rozhliadla okolo, tá malá žena. A zrazu povedala, „Brat Branham, najväčšia túžba môjho srdca je spasenie mojich dvoch chlapcov.”
Povedal som, „Dávam ti tvojich chlapcov, v Mene Ježiša Krista.” A tí chlapci, ktorí sa chichotali, smiali a robili si žarty, padli do náručia svojej matky a odovzdali svoje životy Bohu a hneď tam boli naplnení Duchom Svätým.
W. M. Branham, Počul som a teraz vidím, 65-1127E