Žalm 32:6-7 » Preto sa ti bude modliť každý svätý v príhodnom čase. Len k tomu sa nedostanú a nedotknú sa ho veľké vody v čas povodne. Ty si mojou skrýšou, zachováš ma od súženia; objímeš ma plesaním vyslobodenia. Sélah.
Spomínam si na jeden večer v Camdene, Arkansas, stál som tam a takto hovoril. A prišiel tam Anjel Pánov. A kazateľ, ktorý sa volal Adams, jeho otec bol raz dávno kazateľom tu vo Phoenixe. Niektorí z vás by ho mohli poznať, človek, ktorý sa volá Adams, myslím. Zvykol tu raz dávno byť. Neviem, či to bol letničný muž, alebo čo.
Jeho syn, akonáhle vošiel tento vír a zastavil sa tam, kde som bol, (ten obrázok Toho je vzadu v mojej knihe) a on bežal ku mne, aby mi chytil ruku. A keď to urobil, On jednoducho oslepil jeho oči a sklonil hlavu. A reportér, ktorý tam stál, urobil fotku.
Na ďalšie ráno, nikdy na to nezabudnem. Bol som tam hore. Počul som niekoho, ako mi klope na dvere. Bol tam muž, ktorý strážil dvere; s niekým sa tam dohadoval. Povedal, "No, chcel som si len s bratom trocha pohovoriť." Povedal, "Som reportér."
Povedal, "Je mi jedno, kto ste. Mám nariadenia, aby som tam dnu nikoho nevpustil; je čas modlitby." A tak som išiel ku dverám a požiadal ho, aby vošiel dnu. A on vošiel.
Povedal, "Brat Branham." Povedal, "Pozri sa sem." Ukázal mi tú fotku. Povedal, "Minulý večer, sám som si myslel, že to je psychológia. Ale tu to je na fotke." Povedal, "Tu to je. Absolútne zachytené na fotke." A povedal, "Patrím ku baptistickej cirkvi. Ale chcem prijať Ducha Svätého spôsobom, ako To máte vy všetci."
A povedal som, "No, v poriadku, brat."
Niekto znova zaklopal na dvere. A myslel som si, že to bola upratovačka; a to bola riaditeľka hotela. Vošla dnu nejaká pani; točila na svojom prste kľúčikom. Povedala, "Brat Branham, minulý večer som bola tam dole. Tiež som to videla. Pozri." Povedala, "Chcem byť znovuzrodená." Riaditeľka hotela.
A potom som tam vytiahol záclonu, mal som zažaté svetlá, vypol som svetlá, vytiahol som hore záclonu. Povedal som, "Vidíte tú malú bielu cestu, ktorá vedie tade dolu cez tie borovice?" Povedal som, "Asi pred piatimi dňami som tam zostal hore asi štyri hodiny a díval som sa na toto mesto." Bol som vtedy na tejto Ceste ešte dieťaťom. A asi po mesiaci alebo dvoch to ku mne prišlo. Povedal som, "Prosím, nech Tvoj Anjel navštívi toto mesto a rozhýbe tých ľudí ako nikdy predtým."
Tam si kľakli na svoje kolená, obaja, reportér i riaditeľka hotela. A obaja zostali spasení a znovuzrodení.
Asi o hodinu neskôr prišiel ku dverám malý chlapec s posolstvom, malý chlapec s telegramom. Povedal, "Brat Branham, môj otec tam minulý večer ležal. Dlhé roky mal niečo zlé s chrbticou." A povedal, "On je uzdravený." Povedal to so slzami stekajúcimi po lícach, a povedal, "Chcem tiež spoznať Ježiša. Mám teraz odlišného otca."
Povedal som, "Nech je požehnané tvoje malé srdce, zlatko, zavri dvere a poď sem dnu. On je tu a môžeš Ho nájsť rovno tu."
Ten malý chlapec tam padol na svoje kolená a zložil svoju malú čiapku dolu na podlahu, odovzdal svoje srdce Kristovi, prešiel cez izbu a kričal a chválil Boha, rozhadzoval rukami. Čo to je? Milosť Božia, ktorá je vyliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého.
W. M. Branham, Skutky, ktoré činím, svedčia o Mne, 51-0413