úryvok z knihy "Generácia - pripomenutie života proroka", Angela SmithNarodený: 30.11.1932 Súčasné bydlisko: Royal, Arkansas
W. M. Branham mu ponúkol povzbudenia a vedenie v skorom období jeho služby. Je pastorom Wildwood Tabernacle.
V roku 1947 doktori dávali mojej mame niekoľko mesiacov života. Otec ju zobral do nemocnice v Memphis, Tennessee a zistili jej, že má rakovinu na maternici. Nemohli pre ňu nič urobiť, len jej dali morfium, a to pomohlo iba na niekoľko hodín, to bolo všetko.
Vyrástli sme v Baptistickom zbore, ale mama navštívila niekoho z Letničných. Oni jej začali hovoriť o zhromaždeniach, ktoré sa konali v Jonesboro, v Arkansase, kde sa muž menom Branham modlil za ľudí a oni boli uzdravení. Rozhodla sa, že sa tam pôjde pozrieť, aby zistila, o čom to všetko je. Keď bol jej čas, aby zastala pred bratom Branhamom, povedal jej, že nesplnila Pánovi určitú vec, a že bude mať ešte jeden záchvat a to bude ten posledný, ktorý bude kedy mať, tak dlho, ako bude žiť pre Boha. Mala ešte jeden záchvat a odišlo niečo ako zrazenina krvi. Žila ďalších 54 rokov a v 96 rokoch odišla ku Pánovi.
Keď sa toto stalo, mal som 14 rokov, nebol som na tých zhromaždeniach, ale môj brat John tam išiel s otcom a mamou a videl a počul veľa nadprirodzených vecí.
Obrátil som sa, keď som bol za morom u vojenského letectva v 1953. Môj brat sa obrátil v 1954 a hneď sme začali kázať evanjelium medzi Zjednotenými Letničnými ľuďmi. V tom čase bolo veľa ľudí na poli so službou uzdravovania, ako Jack Coe a A.A. Allen a začali sme viac a viac počuť o bratovi Branhamovi. John bol na jeho zhromaždeniach v 1947, ale do toho času ako sme boli spasení, sme si veľmi nevšímali čo sa dialo v tých rokoch, keď sme boli preč od Boha.
Išli sme do Chicago do zboru brata Bozeho a tiež na zhromaždenia na strednej priemyslovej škole v 1954. Keď som videl brata Branhama a videl som všetky tie nadprirodzené veci, ktoré sa stali, hneď som vedel, že on má niečo, čo ti iní kazatelia nemajú. Bolo jednoducho niečo na tom, byť v prítomnosti brata Branhama, to prinieslo taký pocit, aký som nikdy pred tým nemal. Bola tam taká pokora a prítomnosť Božia bola taká silná.
Pamätám si, že prvé zhromaždenie, ktorého som sa zúčastnil, sa brat Branham modlil za slepú ženu a ona bola uzdravená a začala počítať svetlá v sále. Potom tam bol muž, ktorý bol hluchý a nemý celý život. Modlil sa za toho muža a potom pukol na prstoch a začal s ním hovoriť. Samozrejme, že ten muž nemohol hneď rozprávať, ale brat Branham mu povedal „Povedz mama,“ a on vydal podobný zvuk. Brat Branham povedal, „Bude sa musieť vytrénovať v reči“.
Brat Estle Beeler nahrával pásky zo zhromaždení a stretli sme sa s ním a hovorili sme mu o bratovi Branhamovi. Keď sme začali počúvať pásky, hneď sme začali nasledovať učenie brata Branhama. Náš prvý osobný rozhovor s bratom Branhamom bol 20. januára 1957. Už sme počúvali jeho pásky dosť dlhý čas a John a ja sme povedali Pánovi, že pošleme bratovi Branhamovi desatinu zo stanových zhromaždení, ktoré sme usporiadali. Po nejakom čase sme nahromadili okolo 500 dolárov, ale neposlali sme to hneď bratovi Branhamovi. Potom, keď sme sa dostali do ťažkých časov, sme voľačo z nich utratili a skutočne všetko začalo ísť zle. Tak sme mu poslali tie peniaze, ako sme povedali Pánovi, že urobíme. Keď sme ho uvideli v januári, povedali sme mu ,čo sme urobili, on sa len zasmial a povedal, „Chlapci, to ste už mali vedieť“. Ale povedal nám, „Vidím že ste mali ohromné výsledky na vašich stanových zhromaždeniach.
Moje žena Mária a ja sme išli do Kentucky navštíviť Johna, ktorý tam vtedy býval a potom sme spolu všetci išli do Chatauqua, v Ohio, na zhromaždenia v auguste 1959. Mária bola zavolaná počas zhromaždenia v priebehu modlitebného radu a on povedal, „Je tu žena, vidím dieťa a to je potrat, a to dieťa je mŕtve.“ Povedal jej, že má na sebe žlté šaty – sedela vzadu v dave – zavolal ju po mene a povedal, „Je z Kentucky, a nazýva sa Martinová“. Bývali sme v Missouri, ale išli sme do Kentucky navštíviť Johna, prv ako sme išli do Chatauqua. Niekto hľadá chyby a môže povedať, „Aha, ja viem, že nie sú z Kentucky, sú z Missouri.“ Ale faktom je, že sme prišli na zhromaždenia z Kentucky. Po niekoľkých mesiacoch bola Mária tehotná, keď sme išli do Jeffersonvile v decembri na sériu zhromaždení o Svätom Duchu. Môj brat John a ja sme mali rozhovor s bratom Branhamom. Povedal som mu, „Brat Branham, pochoval som dvoch chlapcov. Skutočne chcem mať syna.“ A to nikdy nezabudnem, modlil sa so mnou a prosil Pána, aby mi dal syna. Ako sa modlil, povedal, „Pane, ak budeš zhovievať s Tvojim príchodom, nech káže evanjelium.“
Môj prvý syn Steven sa narodil v máji a dnes káže evanjelium. Už som nestratil žiadne ďalšie dieťa a miesto jedného syna mi dal Pán päť.
V roku 1961 som bol pastor v zbore v Wardell, v Missouri a tam v zbore bol diakon, ktorý sa nazýval Wilford Freil. Mal žlčníkové záchvaty a trpel veľké bolesti, ale nechcel ísť na operáciu, pretože veril, že Pán ho uzdraví. Pomodlili sme sa za neho a bolo mu lepšie, ale potom mal ďalší záchvat. Zriadenec pohrebného ústavu v meste (ktorý bol tiež ambulančným šoférom) ma jedného dňa stretol a povedal, „Hej, kazateľ, prečo neuzdravíš starého pána Freila? Viezol som ho dva alebo tri razy k doktorovi a vyzeral tak zle ako by išiel zomrieť.“ Tento človek vždy veľmi otvorene hovoril proti Božskému uzdraveniu.
Použil som frázu, ktorú Jack Coe často používal a povedal som mu, „Nemohol by som uzdraviť chorú muchu keby ju bolela hlava, ale verím že Pán uzdraví brata Freila a verím, že nebude musieť ísť na operáciu.“
Povedal, „Niečo ti poviem, ak Freil nebude musieť ísť na operáciu, prídem do tvojho zboru.“ Raz o pol noci mi zavolala žena brata Freila, hystericky hovorila, že doktor ho chce hneď operovať. Nemohol som zniesť myšlienku, že má byť operovaný, zvlášť keď tento človek dal výzvu Božskému uzdraveniu a tak som zazvonil bratovi Branhamovi a zastihol som ho. Nikdy nezabudnem čo mi povedal. Povedal, „Earl, to už teraz nie je taká ťažká operácia, ako voľakedy.
Povedal som, „Ale brat Branham, je tu človek, ktorý povedal, že Boh neuzdravuje. Svedčil som mu a verím, že ak sa pomodlíš za nášho brata, že vyzdravie.“ Povedal, „Veríš tomu?“ Povedal som, „Áno.“ Povedal, „No, keby som bol doktor odporučil by som operáciu, ale keďže som kazateľ, ak tomu veríš, priveď ho sem.“
Tak sme zobrali brata Freila do auta a išli sme do Jeffersonville. Brat Branham prišiel do malého karavánu kde mával rozhovory a povedal nám, že práve prišiel z poľovačky, z Britskej Kolumbie kde ulovil karibu a grizzliho, ako to videl vo videní. Potom sa modlil za brata Freila a potom sme všetci išli domov.
Mal sa veľmi dobre a asi po dvoch mesiacoch zavolala jeho žena a povedala, „Wilford je skutočne v zlom stave. Ma ďalší taký prejav záchvatu.“ Povedal som, „Nemôžem tomu uveriť.“ Pretože som bol mladý kazateľ zavolal som bratovi Branhamovi a povedal som, „Brat Branham ten brat, ktorého som tam nedávno priviezol, skutočne verím, že Pán ho uzdravil.“ Povedal, „Earl, On ho uzdravil.“ Povedal som, „No, je s ním tak zle ako vždy bolo.“ Povedal, „No, ty si vyrástol na farme. Vyhodil si niekedy kocúra von a on príde ku dverám a bude robiť rámus, ako keby bol v dome? Nie je v dome, je len za dverami a narobí toľko hluku a škrabania, že až.“ Pripomenul som si toho kocúra za dverami a povedal som, „Áno.“ Povedal, „Tak je to s bratom Freilom. Ak ho Satan dokáže doviesť aby neveril, privedie to späť na neho.“
Brat Branham sa pomodlil za bratovu Freilovu vieru a nemal už nikdy ďalší záchvat. Asi po dvoch rokoch som bol na pohrebe a stretol so Jimmyho zriadenca pohrebného ústavu. Povedal som mu, „Jimmy vždy som si myslel, že si čestný človek. Pozrel sa na mňa a povedal, „Čo tým myslíš, kazateľ?“ Povedal som, „No, povedal si, že ak Wilford nebude musieť ísť na operáciu, že prídeš do nášho zboru.“ Zasmial sa a povedal, „Ako môžem vedieť, či ten doktor vôbec vedel o čom hovorí?“ Ten človek za šesť mesiacov zomrel a mal iba 40 rokov. Len niekoľko týždňov predtým ako zomrel, som zavolal bratovi Branhamovi ohľadne jednej sestry v našom zbore, sestry Simsovej, ktorá bola vždy tichá a hovorila jemným hlasom a čakala dieťa. Potom nastali komplikácie a dieťa zomrelo. Operovali ju a povedali jej manželovi, že nebude žiť. Brat Sims povedal, „No, my veríme v modlitbu.“
Po dvoch alebo troch dňoch tí doktori prišili a povedal mu, „Pán Sims my sme si skutočne mysleli, že vaša žena zomiera a tak sme ani nenarovnali jej vnútornosti. My sme ich len položili do nej a zašili ju. Teraz sa musíme ku tomu vrátiť a narovnať ich. Z toho všetkého cez čo prešla jej mentálny stav nie je ustálený a pravdepodobne nikdy nebude.“ A mali pravdu. Ona len vykrikovala. Išli ste ju pozrieť a ona len vykrikovala a myslela si, že ste niekto iný.
Tak som zavolal bratovi Branhamovi do kancelárie a nechal som mu tam číslo, aby zazvonil Simsovcom domou.
Raz ráno som vstal a mal som v pláne ísť poľovať na veveričky a myslel som, že sa prv zastavím u Simsovcov a zistím ako sa má. Bol som tam iba niekoľko minút a zazvonil telefón. Bol to brat Branham a chcel ma ku telefónu.
Nijako nemohol vedieť, že som tam, ak by mu to Pán neukázal. Zobral som telefón a začal som mu hovoriť o sestre Simsovej. Potom sa rozprával s bratom Simsom a opýtal sa ho či mu môže dať ku telefónu jeho ženu.
Brat Sims povedal, „Áno, môžem ju dať k telefónu.“ Tak išli a priviezli ju na vozíku ku telefónu. Brat Branham jej začal niečo hovoriť, neviem čo jej povedal, ale ona začala kričať, „Nie, nie si,“ a kričala na plné pľúca, „Nie, ty nie si brat Branham! Nie, ty nie si! Ty si Harvey! Viem kto si! Robíš si zo mňa blázna!“ (Harvey bol jej brat.)
Tak jej priamo povedal, „Či vieš, kto je W. M. Branham?“ Povedala, „Viem, kto on je. On je Boží prorok.“ A potom odhodila telefón a začala kričať. Brat Sims išiel a zodvihol telefón a povedal, „Prepáč, brat Branham.“ Ale on povedal, „To nebola ona, ktorá odhodila ten telefón, ale Boh uctí jej vieru.“ Ona sa hneď z toho dostala a žije ešte dnes.
Myslím, že „Kristus je zjavené tajomstvo Božie“ bolo najdlhšie posolstvo, na ktorom som kedy bol, ktoré brat Branham kázal bez prestávky. Bolo dlhé štyri hodiny. V ňom povedal, „Ježiš povedal, „Choďte do celého sveta a kážte Evanjelium.“ Nepovedal, „Choďte učiť.“ Inými slovami, „Demonštrujte moc a tieto skutky ich budú nasledovať.“ Samotné učenie to neučiní.“ Potom citoval 1.Korinťanom 2:5, „Aby vaša viera nebola v ľudskej múdrosti, ale v moci Božej.“
Ale to, čo my máme, sú kazatelia, ktorí sa rozišli po celom svete a učia svoju vieru, a to všetko spôsobilo len zamiešanie. Mali len kázať Evanjelium a dať ľuďom počúvať pásky a nie snažiť sa všetko vysvetliť.
Prijal som zjavenie, že keď brat Branham niečo nepovedal a neurobil to úplne jasné, tak by som to nepovedal.
Verím, že W. M. Branham bol tým najbližším Ježišovi Kristovi, čo kedy bolo na zemi od Ježiša Krista. Mal službu ako Ježiš Kristus, kde Elohim prevzal jeho telo.
Knox, Calvin, Moody všetci z nich vo včasnej cirkvi vedeli, že príde čas, keď sa Ohnivý Stĺp vráti naspäť do cirkvi a to sa stalo. Ten Ohnivý Stĺp sprevádzal službu brata Branhama a on mal neomylnosť Božieho proroka. ❏